Štítek: chemický a farmaceutický priemysel SR

Chemical Convention 2023 v Bratislave

Zelené ciele transformácie si vyžiadajú energie predstavujúce 800 blokov jadrových elektrární a 1000 miliárd EUR na transformácie

Prestížne medzinárodné chemické podujatie ,,Chemical Convention 2023“ sa uskutočnilo v Bratislave od 4. do 6.októbra 2023, za účasti cca 200 predstaviteľov a lídrov globálneho chemického priemyslu a odborníkov z Európy ako aj celého sveta. Vystúpili na ňom vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu k aktuálnym otázkam a nutnosti zmien v súlade s cieľmi EU. Informoval o tom Roman Karlubik, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Prvý deň bol symbolicky nazvaný Uhlík, elektróny a eurá. Druhý deň mal na programe geopolitický a ekonomický výhľad na rok 2024. Najnovšie informácie o pripravovaných zmenách v nariadení REACH a udržateľnej stratégii chemických látok, napĺňanie cieľov EÚ v oblasti energetiky, príprava na CBAM a jeho dôsledky ako aj mapovaniu prípravy a implementácie národných transformačných plánov chemického priemyslu. Akciu ukončilo podnetné stretnutie s Pieterom Abbeelom, profesorom umelej inteligencie a robotiky na Berkley University.

Uhlík, elektróny a eurá – Kto vyhrá tieto preteky?

Podujatie otvoril Marco Mensink, generálny riaditeľ Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC) s témou Uhlík, elektróny a eurá – Kto vyhrá preteky? Poukázal na to, že európsky chemický priemysel sa v reakcii na ciele EÚ usiluje o zníženie emisií uhlíka a dosiahnutie nulovej bilancie emisií. Táto ambiciózna cesta si vyžaduje obrovské investície do energetiky, ktoré zodpovedajú viac ako 800 blokom nových jadrových elektrární a viac ako 1000 miliardám EUR na prevádzkové transformácie.  Ambíciou EU je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Je to reálne? Uprostred tvrdej konkurencie v oblasti zelenej energie, vodíka, zachytávania uhlíka a financovania existujú aj príležitosti na nárast potreby produktov súvisiacich s udržateľnosťou a spoločné úsilie naprieč odvetviami. 

Budúcnosť chemického priemyslu

Poprední svetoví odborníci diskutovali o trendoch v Európe a vo svete, rozobrali meniace sa prostredie geopolitiky, vyvíjajúcu sa ekonomiku, ceny energií a prevádzkové náklady, spolu so súhrou globálnych rozdielov v nákladoch a miestnych vládnej podpore a transformačných trendoch, ktoré budú formovať konkurenčnú výhodu chemického priemyslu.

Najnovším informáciám o nariadení REACH sa venovala panelová diskusia s poslancom EP Martinom Hojsíkom a Stevenom Van de Broeckom z Cefic. Revízia európskeho systému chemického manažmentu REACH je v príprave. Znamená to zmenu samotných základov popredného svetového systému riadenia chemických látok v Európe.

Téma Energetické ciele EÚ – cesta do roku 2040 a neskôr sa venovala tomu, ako môže Európa pokračovať na ceste nízkouhlíkovej ekonomiky a zároveň zachovať konkurenčnú výhodu pre jej priemysel. Energetické potreby Európy po roku 2030 sú obrovské . Bilancovali sa všetky úskalia a prekážky; energetická kríza, ktorá vedie k poklesu výroby, neistý hospodársky výhľad, vplyvy amerického zákona o znížení inflácie.

Príprava na uhlíkové clo na hraniciach EU CBAM a jeho dôsledky. Od 1. októbra 2023 vstúpi mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) do transformačnej fázy. CBAM poveruje dovozcov, aby nakupovali emisné povolenky zo zdrojov Európskej komisie.

Cesta do budúcnosti s umelou inteligenciou

Na záver odzneli informácie o budúcnosti umelej inteligencie. Prednášajúci Pieter Abbeel je profesorom AI a robotiky a riaditeľom laboratória Robot Learning Lab na UC Berkeley. Jeho práca sa zameriava na to, aby sa roboty dokázali učiť od ľudí systémom pokus- omyl. Pracuje na urýchlení ich získavania zručností pomocou meta-learningu.  Cez sofistikovanú akrobaciu vrtuľníkov , základov montáže, viazania uzlov a organizačných návykov sa Pieterove roboty naučili technike robotickej manipulácie založenej na pohybe a videní. 

Úspešný galavečer

Okrem odborného programu mohli predstavitelia a lídri chemického priemyslu spoznať Bratislavu a sprostredkovane aj krásy Slovenska. Na spoločenskom Gala večere, ktorý sa konal v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu sa účastníkom prihovoril minister hospodárstva Peter Dovhun, za prítomnosti ministra životného prostredia Milana Chrenka a cez video hovor ich privítal predseda Vlády SR Ľudovít Odor a viceprezident Európskej komisie Maroš Šefčovič. Hlavný príhovor mal súčasný prezident CEFIC Martin Brudermüller, ktorý vyzdvihol nutnosť transpozície európskeho chemického priemyslu, ktorá si bude vyžadovať hlavne prístup k zeleným energiám, veľké investície, legislatívne zmeny a nové zručnosti. Európsky chemický priemysel, s cieľom zostať konkurencieschopný, potrebuje podporu vlád, stabilitu, predvídateľnosť, transparentnosť a udržateľnosť. Inak globálne firmy budú postupne opúšťať európsky priestor a budovať nové kapacity mimo EU, čím sa môže EU stať výrazne závislá od dovozu chemických látok a v kritických situáciách bude mať problémy zásobovať svoje hodnotové reťazce naprieč celým priemyslom.

Prezident ZCHFP SR Roman Karlubík vo svojom príhovore poďakoval predstaviteľom Vlády SR a CEFICu za podporu pri tvorbe Národnej transformácie chemického priemyslu SR, rovnako aj účastníkom a organizátorom podujatia.

,,Príprava tohto významného svetového podujatia začala pred rokom a ZCHFP SR úzko spolupracoval aj so slovenskými  agentúrami a aj ich profesionálna práca priniesla želaný úspech. Okrem toho, že sme predstavili chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku, predstavili sme Slovensko aj ako krajinu zanietených ľudí, profesionálov v každej sfére, ktorí urobili dobré meno našej krajine,“ na záver skonštatovala generálna sekretárka ZCHFP SR Silvia Surová.

Chémia je prvá na ceste k prechodu k cieľom Európskej zelenej dohody

CEFIC – Európska rada pre chemický priemysel,  víta uverejnenie cesty prechodu chemického priemyslu EÚ,   ktorú  27. januára 2023 zverejnila v Bruseli Európska komisia. Ide o prvú  správu svojho druhu,  ktorú ponúka  európsky priemysel a je plánom na dosiahnutie  cieľov Európskej zelenej dohody. Uvádza sa v stanovisku CEFIC pre média.

,,Európsky chemický priemysel  už   dlho  požaduje osobitný plán na podporu najväčšej transformácie vo svojej histórii; do roku 2050  sa chemické odvetvie EÚ  bude musieť stať klimaticky neutrálnym, obehové, digitalizovať svoje procesy  a prechod na bezpečné a udržateľné chemikálie.  Všetky tieto opatrenia si do  roku   2050 vyžadujú ďalšie investície vo  výške desiatok miliárd eur . A to všetko  sa musí stať vo veľmi napätom geopolitickom prostredí,“ konštatuje stanovisko CEFIC.

Prezident  CEFIC  Martin Brudermüller: „Dnes  sa dosiahol dôležitý míľnik na vzrušujúcej, ale náročnej ceste pre náš sektor k splneniu cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel     EÚ   už uskutočňuje svoju transformáciu, ale potrebujeme jasnosť, perspektívy a smerovanie,  ako sa k nemu dostať. Cesta transformácie  poskytuje nášmu odvetviu  jasnejšie  informácie o tom,  „ako“ a „kedy“. Úspešná realizácia  pomôže definovať budúcnosť nášho priemyslu v Európe na nadchádzajúce desaťročia. Sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou,  vládami členských štátov  a Európskym parlamentom, aby prispeli svojím dielom k tomu, aby sa tak stalo.“

200 opatrení, aby sa transformácia uskutočnila

Na ceste transformácie sa stanovuje takmer 200 konkrétnych opatrení,  ktoré majú inštitúcie EÚ, členské štáty a priemysel prijať, aby sa transformácia uskutočnila.    To by malo pomôcť ubezpečiť priemysel, že   Európa je miestom, kde môžu investovať svoje investície.

Chemický priemysel EÚ  podporuje Európsku  zelenú dohodu a má ambíciu  stať sa do roku 2050  klimaticky neutrálnym. Chemický priemysel poskytuje takmer 1,2 milióna priamych pracovných miest v celej Európe a zohráva kľúčovú úlohu pri ponúkaní riešení na dosiahnutie Európskej zelenej dohody.  Napríklad chemikálie sú kľúčovými komponentmi pre elektrické batérie na rozšírenie sortimentu elektrických vozidiel,  izolačných panelov a náterov, ktoré znižujú spotrebu  energie v budovách, a kompozitné materiály pre lopatky veterných turbín, ako aj mnoho ďalších dôležitých funkcií.

Vláda SR prisľúbila podporu 

Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR k tomu poznamenal: ,,Nevyhnutnosť transformácie európskeho chemického priemyslu na bezemisné prevádzkovanie bola aj témou rokovania slovenského premiéra Eduarda Hegera a delegácie CEFIC na čele s prezidentom Martinom Brudermüllerom v októbri 2022 v Bratislave. Predchádzal tomu okrúhly stôl slovenského chemického priemyslu s Martinom Brudermüllerom, generálnym riaditeľom CEFICu Marcom Mensinkom,  českým, rakúskym a maďarským prezidentom  asociácií chemického priemyslu a generálnymi riaditeľmi najvýznamnejších slovenských výrobcov v chemickom priemysle. CEFIC v spolupráci s národnými asociáciami vypracoval podmienky tohto prechodu vo forme dokumentu Chemical Transition Pathway, ktorý bol predložený Európskej komisii s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú finančnú a legislatívnu podporu.

Od národných vlád sa teraz očakáva, že vytvoria podmienky pre vypracovanie národných transformačných dokumentov. Takáto dlhodobá podpora je absolútnou podmienkou úspechu tohto procesu. Situáciu navyše komplikuje aj energetická kríza a jej dramatický vplyv na  ekonomiku a chemický priemysel v strednej Európe. Premiér E.Heger prisľúbil podporu pri takejto transformácii.“

Cesta transformácie pre chemický priemysel EU

Európska únia (27 štátov) je druhým najväčším výrobcom chemikálií na svete s tržbami v roku 2020 vo výške 499 miliárd EUR a chemický priemysel je štvrtým najväčším výrobcom. Európska produkcia celkovo predstavuje približne 7 % výroby podľa obratu (zdroj: CEFIC, 2022. Európsky chemický priemysel: životne dôležitá súčasť budúcnosti Európy. Fakty a čísla 2022).

Na trhu práce poskytuje 1,2 milióna priamych vysokokvalifikovaných pracovných miest a 3,6 milióna nepriamych pracovných miest, ako aj podporu približne 19 miliónov pracovných miest vo všetkých hodnotových dodávateľských reťazcoch Chemický priemysel EÚ má o 67 % vyššiu produktivitu práce, ako je priemer výroby. Predstavuje viac ako 20 % vývozu tovaru z EÚ a vytvára obchodný prebytok vo výške 36,4 miliardy EUR. Je tiež na svete druhým najväčším investorom do výskumu a inovácií (R&I) v chemickom priemysle s 9, 4 miliardami investovaných EUR ročne. Výroba a preprava chemikálií je energeticky náročná; priemysel však neustále inovuje, aby sa stal energeticky účinnejším a využíval nízkouhlíkové technológie.

Zníženie emisií vo všetkých odvetviach

Chemický priemysel EÚ je tretím najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o emisie oxidu uhličitého (CO2) (920 Mt (COv roku 2020), za cementom a  oceľou, čo znamená, že palivo v chemickom priemysle  sa používa skôr ako surovina než ako zdroj energie. Ako sa zdôrazňuje v príspevku Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC),  je potrebné okamžité zníženie emisií vo všetkých odvetviach.  V scenári nulovej bilancie emisií IEA do roku 2050 sa predpokladá jasné zníženie emisií CO2 z primárnej chemickej výroby.

V tejto súvislosti chemický priemysel EÚ už dosiahol pokrok. Napriek zvýšeniu výroby o viac ako 47 % sa emisie skleníkových plynov z chemickej výroby v EÚ-27 znížili o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zatiaľ čo spotreba energie v chemickom priemysle EÚ-27 klesla o 21 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 predstavujú ďalší dôležitý krok.

Navrhované nové chemické právne predpisy EÚ prinesú zmeny

Navrhované nové chemické právne predpisy EÚ postavia štvrtý najväčší výrobný priemyselný sektor v Európe na dôležitú križovatku. Bude nasledovať významný dopad na ďalšie priemyselné a spracovateľské sektory

Vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu vyzvali 2.decembra 2021 Európsku komisiu, aby bezpodmienečne aktívne spolupracovala na vytvorení chemického Plánu transformácie priemyslu EÚ. Cieľom je finančná podpora zabezpečenia rozsiahlych investícií potrebných na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody (Green Deal ). V prípade prijatia týchto predpisov by mohlo  byť z trhu vylúčených až do 12000 chemických produktov. Čo predstavuje  až 25-40 % z celkového portfólia chemických výrobkov spracovávaných v chemickom a následných priemysloch EÚ.  Išlo by  o zásadný zásah do priemyselného sektora EÚ. Jeho dopady sú obrovské, keďže náhrady ako produktov tak ani ich nových výrobných technológií nie sú v súčasnosti známe a dostupné. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Očakáva sa, že najvýraznejšie budú ovplyvnení následní užívatelia,  predovšetkým  výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a  farieb, pracích a čistiacich prostriedkov a kozmetiky. Na splnenie výziev Európskej zelenej dohody potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu. V slovenských podmienkach to znamená, že budú zasiahnutí hlavne subdodávatelia automobilového priemyslu. Chemický sektor v SR by preto musel  nahradiť   veľké množstvo chemických  látok, ktoré by  spadli  do navrhovaných nových kategórií nebezpečnosti, menej nebezpečnými dostupnými alternatívami. Paradoxne zatiaľ nepanuje zhoda na definícii metód, na základe ktorých sú tieto látky označené ako potenciálne nebezpečné, ani medzi samotnou Európskou Chemickou agentúrou a Európskym Parlamentom. Tieto zatiaľ nepodložené návrhy by si vyžiadali   obrovské dodatočné náklady a investície a samozrejme veľký negatívny dopad na zamestnanosť v celej EÚ,“ povedal R.Karlubík.

Podkladom je štúdia s údajmi od 100 európskych spoločností

Práve  závažnosť zmienených dopadov si vyžiadala formuláciu uvedenej Výzvy / apelu na Európsku komisiu ktorá  nasleduje po zverejnení prvej zo série štúdií ekonomických a obchodných vplyvov Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok (CSS), ktoré pre Európsku radu pre chemický priemysel (Cefic) vypracovala nezávislá ekonomická poradenská spoločnosť Ricardo Energy & Environment. Údaje, pochádzajúce od viac ako 100 európskych chemických spoločností, sa použili  ako vstupné pre hodnotenia vplyvov novo navrhovaných nariadení CLP a REACH, dvoch hlavných predpisov EÚ týkajúcich sa chemických látok, ktoré vykoná Európska komisia.

Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu k tomu uviedol: „Chemický priemysel EÚ podporuje ciele Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok a sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou a členskými štátmi EÚ na dosiahnutí v nej stanovených politických cieľov, tak ako už dlhodobo pracujeme na klimatickej transformácii nášho odvetvia. Výsledky prvej zo série štúdií  však  ukazujú, že máme pred sebou obrovskú výzvu. Aby sa naše odvetvie mohlo zmeniť, potrebuje nový  Plán transformácie chemického priemyslu. Vyzývam preto európskych tvorcov politík a vlády členských štátov EÚ, aby s nami spolupracovali a premenili CSS na skutočnú  a reálne dosiahnuteľnú stratégiu rastu a inovácií.“

Zaradených až 12 000 látok

Podľa prvej štúdie by do rozsahu pôsobnosti dvoch pripravovaných legislatívnych návrhov – zmien nariadenia o klasifikácii, balení a označovaní látok a zmesí (CLP) a uplatňovania všeobecného prístupu riadenia rizík (GRA) mohlo byť potenciálne zaradených až 12 000 látok. Zo štúdie tiež vyplýva, že tieto látky by mohli za určitých podmienok  pokrývať dokonca až 43% celkového obratu európskeho chemického priemyslu samozrejme so zásadným dopadom na ďalšie priemyselné sektory ktoré chemické produkty spracovávajú čiže v podstate celý priemysel od agrosektoru, stavebníctvo, automobily,  až po kozmetiku.

Po aplikácii viacerých váhových faktorov na zohľadnenie neistoty týkajúcej sa definícií a kritérií v CSS dospeli konzultanti k záveru, že najpravdepodobnejšie zasiahnuté portfólio produktov by sa malo rovnať minimálne 28% odhadovaného obratu odvetvia.

Konzultované spoločnosti uviedli, že približne jedna tretina produktov tohto najpravdepodobnejšie zasiahnutého portfólia na úrovni 28% by potenciálne  mala byť nahradená alebo preformulovaná. Schopnosť spoločností nahradiť potenciálne ovplyvnené produkty je otázna  a v značnej miere závisí od podrobných ustanovení v pripravovaných nariadeniach, od uskutočniteľnosti opatrení z technického a ekonomického hľadiska, od podpory EÚ a predovšetkým od reakcie zákazníkov na nahradené alebo preformulované produkty.  Očakáva sa, že najvýraznejšie ovplyvnení následní užívatelia budú výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a  farieb, pracích a čistiacich prostriedkov, kozmetiky  a agrochemikálií.

Úlohy chemického priemyslu

,,Úlohou chemického priemyslu je dodávať následným užívateľom dôležité materiály, ktoré podporujú plnenie cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel EÚ je hlavným dodávateľom všetkých výrobných odvetví ako aj základných a strategických hodnotových reťazcov vrátane farmaceutických výrobkov, elektroniky, batérií pre elektromobily a stavebných materiálov. Zamýšľané zmeny, ktoré prináša CSS, spôsobia „domino- efekt“ v mnohých hodnotových reťazcoch, ktoré závisia od chemického priemyslu,“ povedal M.Brudermüller.

Z ekonomickej analýzy vyplýva, že aj pri zohľadnení výnimiek bude čistý dopad stále vysoký. Bez ohľadu na vybraný scenár by podľa tejto štúdie do roku 2040 čistá trhová strata mohla dosiahnuť výšku najmenej 12 % portfólia chemického odvetvia.

Vzhľadom na to, že zatiaľ boli hodnotené len dve z opatrení navrhnutých v CSS, je jasné že kumulatívny vplyv všetkých ostatných zmien navrhovaných stratégiou bude väčší. Skúmaný nebol ani účinok, aký by tieto zmeny mohli mať na export chemikálií z EÚ, čo by mohlo celkový dopad výrazne zvýšiť.

 „Chemický priemysel bol vždy poháňaný inováciami, vášňou pre nové technológie a podnikateľským duchom. Výsledky tejto štúdie naznačujú, že úsilie v hľadaní náhrad ktoré je prítomné v celom odvetví, môže priniesť ovocie v podobe naplnenia cieľov stanovených v Stratégii pre udržateľnosť chemikálií. Existuje však veľká neistota, pokiaľ ide o spôsob akým podniky ktoré sú súčasťou hodnotového reťazca môžu dosiahnuť tieto ciele v súčasnom právnom rámci. Náš priemysel potrebuje predvídateľný rastový rámec pre ekonomické investície na nasledujúce dve desaťročiach. Aby sme mohli splniť mnohé výzvy Európskej zelenej dohody, potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu,“ informoval  M.Brudermüller.

Slovensko potrebuje plán a harmonogram postupu

,,Navrhovaný Plán transformácie chemického priemyslu by mal predovšetkýmčo najskôr  jasne definovať rozsah zmienených látok ktoré majú byť nahradené. Predovšetkým však odpovedať na otázku  na základe akých kritérií, tak aby sa novo vyvíjané látky mohli týmto kritériám vyhnúť. Tiež by mal zahŕňať reálny časový harmonogram a opatrenia, ktoré umožnia odvetviu vyvinúť substitúcie, odskúšať ich účinnosť a bezpečnosť u zákazníkov, vypracovať ich technológie výroby a zrealizovať investície, čo je v tak krátkom čase necelých 20 rokov takmer nereálne. Preto sa musí  zamerať  na tie produkty, v prípade ktorých by tieto náhrady mohli byť dostupné ako prv. Zároveňje absolútne nevyhnutné, aby boli sformulované odpovede na všetky s tým súvisiace otázky zo strany EU a vytvorená adekvátna, masívna finančná podpora. Samozrejme sa dá v negatívnom prípade očakávať dopad na HDP každej krajiny EU, nevynímajúc Slovensko, kde chemický priemysel tvorí každoročne cca 12-15%  HDP,“ povedal R. Karlubík

Plán by mal stavať na osvedčených a zaužívaných prístupoch, ako je napríklad hodnotenie rizík podľa nariadenia REACH. Na vytvorenie trhu pre tieto nové formulácie a chemické látky budú potrebné stimuly v kombinácii so zvýšeným presadzovaním nariadenia REACH a právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov určených na dovoz. Balík by tiež mal byť doplnený silným inovačným programom zameraným na urýchlenie vývoja bezpečných a udržateľných alternatív. Plán transformácie by sa rovnako mal zaoberať aj ďalšími tromi hľadiskami transformácie, ktorými musí chemický priemysel prejsť. Klimatickou neutralitou, digitalizáciou a prechodom na obehovú ekonomiku.