Štítek: história Vincentky

Kto sa zaslúžil o svetovú slávu Vincentky?

O svetovú známosť sa zaslúžila minerálna voda Vincentka prameniaca v Kúpeľoch (Lázních) Luhačovice samotná, predovšetkým svojimi účinkami a výnimočným zložením. Nesmieme však zabúdať na úlohu osobností v dejinách. Vincentka mala na výrazné a významné osobnosti šťastie. Mená ako gróf Vincenc Serenyi, fyzikus Jan Ferdinand Hertod z Todtenfeldu, architekt Dušan Jurkovič, skladateľ Leoš Janáček a mnohí ďalší sú nezmazateľne zapísaní do panteónu osobností, ktoré v Luhačoviciach zanechali výraznú stopu.

Kto prišiel nato, čo je vlastne Vincentka?

Vincentka je zvyšková morská voda z pravekého treťohorného mora, ktorá ostala uväznená medzi vrstvami hornín pod Luhačovicami. Zo zemských hlbín ju obohacuje oxid uhličitý a riedi sa obyčajnou podzemnou vodou. Pri svojej ceste na povrch prechádza rôznymi vrstvami hornín a rozpúšťa stopové prvky, takže nakoniec obsahuje takú širokú škálu prvkov ako máloktoré iné minerálne vody.

Prví spoznali a využívali minerálku tunajší obyvatelia, ktorí ju volali Slanica. Zásluhy o jej prvú písomnú popularizáciu má český Nemec Jan (Johann) Ferdinand Hertod z Todtenfeldu (1645–1724). Vincentka, a.s. má vo vlastníctve jeden vzácny výtlačok Hertodovej správy, čo je prvá písomná zmienka o existencii luhačovických minerálnych vôd. Napísal ju fyzik a lekár Jan Ferdinand Hertod z Todtenfeldu, člen Akadémie prírodovedcov Svätej ríše rímskej a fyzikus kráľovského mesta Brna. V roku 1669 vydal v Brne písomnú správu TARTARO-MASTIX MORAVIAE (Korbáč Moravský na usadeninu) o chemickom zložení luhačovickej vody, opísal spôsob pitnej kúry a jej úspešné výsledky. Ako reakciu na Hertodovo pojednanie nechal gróf Ondrej Serenyi upraviť hlavný prameň na úpätí veľkej Kamennej (dnes Vincentka).

Prvú podrobnú chemickú analýzu zloženia vody vykonal v práci Liečivé pramene rakúskej monarchie viedenský profesor chémie a lekár Heinrich Johann von Crantz. Preukázal, že luhačovické minerálne vody sú 3-krát viac mineralizované, než v tom čase v Rakúsku najuznávanejšia minerálna voda Selterská.

Darca mena gróf Vincenc Serenyi

Meno Vincentka pochádza od grófa Vincenca (z rodu Serényiovcov), ktorý dal v Luhačoviciach koncom 18. storočia postaviť prvé liečebné a ubytovacie zariadenia. Názov Vincentka sa objavil v roku 1792. História predaja Vincentky vo fľašiach má takmer 200 rokov a siaha do roku 1820. História kúpeľníctva v Luhačoviciach však siaha až do roku 1590. Vodu pili až na cisárskom dvore vo Viedni, už za čias Márie Terézie a rovnako tak v moravských vínnych pivničkách, pretože vychladená Vincentka v teplých dňoch chutí s kvalitným suchým bielym vínom, neutralizuje žalúdočnú kyselinu a minimalizuje opicu.

Najvýznamnejší slovenský architekt Dušan Jurkovič

História využívania luhačovických minerálnych vôd je úzko spätá so stavbami. Veľkým dielom sa na výzore Luhačovíc podieľal najvýznamnejší slovenský architekt Dušan Jurkovič, v rokoch 1902-1914. V roku 1902 uskutočnil adaptáciu dvoch budov, ktoré spojil do celku Janovho domu (dnes Dom Dušana Jurkoviča). Tiež pri ďalšej úprave budovy vodoliečby, dokázal využiť existujúce kamenné prízemie a poschodie zo sušených tehál. Z roku 1902 pochádza aj jeho adaptácia bývalého kuchynského domu na obytnú vilku nazvanú Chaloupka. V roku 1903 postavil novostavby vily Jesřábí a kúpeľné reštaurácie (dnes už nezachované). V blízkosti budovy vodoliečby postavil komplex kúpaliska so vstupnou budovou a šatňovými kabínami po stranách bazéna.

Svetoznámy skladateľ, svetoznáme kúpele, svetoznáma minerálka

Leoš Janáček (3. júla 1854 Hukvaldy – 12. augusta 1928 Moravská Ostrava), bol jedným z najvýznamnejších a najoriginálnejších tvorcov českej a svetovej modernej hudby. Je cenený predovšetkým pre nezvyklú melodiku, vychádzajúcu z ľudovej hudby moravských regiónov, najmä Slovácka a Lašska. Miloval moravské kúpele Luhačovice, ktoré navštívil prvýkrát roku 1886 na pozvanie strýka Jána Janáčka, farára zo Vnorov, a od roku 1903 sem jazdieval pravidelne, spolu 25-krát. Často sa prechádzal po Kúpeľnom námestí, ešte častejšie sa však túlal okolitou prírodou, na lesných cestách počúval spev vtákov, posedával na lavičkách a na stráňach a patril aj k prvým ranným návštevníkom v altánkoch s luhačovickými prameňmi. Luhačovice ho inšpirovali aj v tvorbe.

Filmári i politici

Luhačovice boli miesto stretnutí a pobytov významných politikov i umelcov. Od roku 1921, kedy v Luhačoviciach vznikol prvý film „Děvčata vdávejte se!“, sa v Luhačoviciach natočil rad filmov a seriálov, v ktorých hrali Jaroslav Marvan, Adina Mandlová, Luděk Munzar a ďalšie. K najznámejším patria úspešné seriály Českej televízie Četnické humoresky a Četníci z Luhačovic.

K významným osobnostiam spätými s Luhačovicami patrili aj MUDr. František Veselý, Tomáš Garrigue Masaryk, Karel Čapek, Alfons Mucha, Ján Werich, Vlasta Burian, Nataša Golová, Oldřich Nový a ďalší.

Koho vidíme za súčasnou Vincentkou?

Za súčasnou podobou firmy Vincentka, a.s., zaoberajúcou sa jej plnením do fliaš a jej ďalšími aktivitami vidíme rodinu Šumšalovcov. Spoločnosť Vincentka, a. s., bola založená v roku 1997 za účelom kúpy a obnovenia prevádzky plniarne liečivej minerálnej vody. Predchádzajúci majiteľ budovy ju prakticky doviedol do krachu a jej obnova nebola jednoduchá. Súčasní majitelia ju prevádzkujú ako rodinnú firmu. Rodina Šumšalovcov stála aj za rozšírením výroby, keď okrem plnenia minerálnej vody do fliaš, sa jej výrobný program rozšíril s vlastným know-how aj o ďalšie výrobky. 

www.vincentka.cz

Svetoznáma Vincentka má aj netradičné využitie

So svetoznámou prírodnou liečivou minerálnou vodou Vincentkou, vyvierajúcou v Kúpeľoch Luhačovice, je spojených mnoho zaujímavostí, mýtov a rarít zvaných pikošky. V priebehu 300 rokov, odkedy je písomne známa, ju sprevádzali rôzne legendy a skúsenosti osobností. Práve osobností spojených s Luhačovicami a tým aj s Vincentkou, je neúrekom. Pila sa na cisárskom dvore vo Viedni, štamgasti ňou riedia kyslé vína a poznajú ju aj v ďalekej Číne, kde ju policajti skúšali inhalovať ako ochranu proti smogom znečistenému vzduchu. Informuje o tom Jan Šumšal, riaditeľ spoločnosti Vincentka, a. s.

Univerzálny liek

Vincentka si svoju slávu a obdiv naozaj zaslúži, lebo je jedinečná svojim zložením a tým aj širokospektrálnym využitím. Vincentka je označovaná tiež ako „liek našich babičiek“. Jej liečivé aj preventívne účinky preverili stáročia. Vincentka svojím obsahom a vyváženosťou minerálnych solí a prvkov umožňuje rozpúšťanie hlienov v dýchacích cestách, žalúdku a črevách. Je odporúčaná na pitné a inhalačné kúry pri ochoreniach dýchacích ciest, hlasiviek, pri chorobách látkovej výmeny, vredovej choroby žalúdka, dvanástnika a ich pooperačných stavoch, pri chronickom zdurení pečene, diabete mellitus, chronickej pankreatitíde. Pomáha regenerovať aj vnútorné prostredie človeka po veľkých stratách potu (šport, ťažká fyzická práca, horúčkovité ochorenia) a upravuje metabolizmus po alkoholových excesoch a ťažkých jedlách. Jeden dúšok Vincentky postačí na uhradenie dennej dávky jódu, môže slúžiť na prevenciu zubného kazu u detí a je vhodná ako prírodný doplnok výživy pre športovcov, deti, tehotné ženy a rekonvalescentov. Odporúča sa tiež proti vzniku suchých zápalov nosovej sliznice a na prevenciu jej recidív.

Netradičné použitia Vincentky

Gazdinky v Luhačoviciach roky pridávajú Vincentku do cesta, namiesto kypriacich práškov. Obsahuje oxid uhličitý a vymiesené cesto je potom dobre vykysnuté a ľahké. Pripravujú sa takto koláče a chlebové cestá. Možná je aj kombinácia použitia droždia a priliatia Vincentky podľa potreby, hlavne ak sa kysnutie cesta nedarí.

Na chuť Vincentke prišli ako jedni z prvých vinohradníci na južnej Morave, ktorí ju podávali vo svojich vínnych skliepkoch k vínu. Vynikajúco sa osvedčila aj pre miešanie vínnych strikov. Vychladená a zmiešaná s kvalitným suchým vínom v pomere 1: 1 chutí výborne a znižuje kyslosť vína. Prináša aj rýchlu úľavu po nadmernej konzumáciu alkoholu, kávy a mastných jedál. Po silvestrovských oslavách je na nezaplatenie pri obnove iónovej rovnováhy v organizme.

„Na princípe miešania Vincentky a kvalitného moravského vína sa ešte v 90-tych rokoch minulého storočia vyrábal vínny strik Vincentky a bieleho vína vo fľašiach. Predával sa ako suvenír aj v Luhačoviciach a pacienti si ho nosili domov ako darček. Nešlo však o ekonomicky významné množstvá a tak sa fľašovaný strik prestal vyrábať. Naďalej je však kombinácia Vincentky a vína obľúbeným nápojom v reštauráciách na južnej Morave. Na tento účel sa Vincentka plní aj do tretinkových fliaš (0,33 l), ktoré sú pre kaviarne, vinárne a reštaurácie najvhodnejšie. Vincentka sa nepije od smädu, ale zapíja sa ňou káva, alkohol a jedlo a telo sa tak nemusí trápiť s prekyslením žalúdka a jeho podráždením. Vincentka sa používa aj pri pitných kúrach pri poruchách látkovej výmeny, žalúdočných vredoch, chorobách dvanástnika, chronickej pankreatitíde a diabete. Pije sa studená, alebo sa používa na riedenie ovocných štiav, či na zálievku zeleninových šalátov,“ odporúča J. Šumšal.

Nie je to náhrada kuchynskej soli

Vincentku je možné použiť aj na dosolenie pokrmov a nápojov. Nie je však vhodná ako plnohodnotná pravidelná náhrada minerálnej či morskej kuchynskej soli, kvôli vysokému obsahu rôznych prvkov. Na rozdiel od morskej vody obsahuje vysoký podiel fluoridov, kyseliny boritej, obsahuje i ióny sodíka, draslíka, vápnika, lítia, horčíka, fluóru, chlóru, jódu a železa. Ale aj biogénne prvky, akými sú lítium, rubídium, cézium, meď, zinok, vanád, chróm, kobalt vo fyziologickom pomernom zastúpení. Železo je však pred stáčaním do fliaš odstraňované. Celková mineralizácia dosahuje 10 050 mg / l. Osmotickým tlakom 634,7 kPa sa blíži osmolarite ľudskej krvi a vnútrobunkových tekutín.

Vincentka nie je voda na uhasenie smädu. Vincentka sa pije ako podporný prostriedok na doplnenie minerálov a stopových prvkov. Je to ako s inými druhmi potravín – ak máme pitný režim s Vincentkou, vylúčime v rovnakom čase potraviny, kde je vyšší obsah soli. V prípade, keď dochádza k veľkým stratám minerálnych solí (hnačky, fyzická záťaž a pod.) sa nemusí príjem soli obmedzovať.

Kde urobili súdruhovia z NDR chybu?

Vincentka prežila za socializmu aj drastické balenie do PVC. Tento obal vynašli ,,súdruhovia z NDR“ a bol pre potraviny a aj Vincentku nevhodný. Vincentke najviac svedčí tmavé sklo a skladovanie v tme, pretože je to výnimočný prírodný produkt. Z historickej skúsenosti z osemdesiatych rokov minulého storočia, keď sa Vincentka začala ako prvá minerálna voda v Československu plniť do fliaš z PVC, sa manažéri dostatočne poučili o dôsledkoch veľkej ujmy na kvalite Vincentky v plastovom obale. Vincentka je malý zázrak prírody a zaslúži si kvalitný obal a tým je len sklo.

Cesta do praveku

Pôvodom je Vincentka vlastne zvyšková morská voda z pravekého treťohorného mora, ktorá zostala uväznená medzi vrstvami hornín pod Luhačovicami. Z hlbín ju obohacuje oxid uhličitý a riedi sa obyčajnou podzemnou vodou. Pri svojej ceste na povrch prechádza rôznymi vrstvami hornín a rozpúšťa stopové prvky, takže nakoniec obsahuje takú širokú škálu prvkov, ako máloktoré iné minerálne vody. More, z ktorého Vincentka pochádza, je treťohorné, keď sa ešte do morí nedostávali umelé hnojivá, pesticídy, odpadové vody z chemičiek, čističiek, ani latrín, či iných vymožeností, ktorými človek – „obohatil“ prírodu. Pretože v čase treťohôr ešte žiadny človek nebol. Zato v krištáľovo čistom plytkom mori v Luhačoviciach sa v strednom eocéne (cca pred 33 mil. rokov) preháňali žraloky, raje, ryby a do piesku sa zavrtávali numulity.

Existujú tri pramene s menom Vincentka

V súčasnosti sú známe tri pramene nesúce meno Vincentka – Vincentka, Nová Vincentka (od roku 1991 slúži na stáčanie do fliaš) a Vincentka 2. O jej využitie sa starajú dve spoločnosti – Kúpele Luhačovice, ktoré majú práva na kúpeľný spôsob využívania a akciová spoločnosť Vincentka, ktorá má práva na jej plnenie do fliaš a predaj.

Jedna z najstarších známych minerálok

Vincentka sa kedysi podávala na cisárskom dvore a vo viedenských lekárňach a reštauráciách. Vďačia za to cisárovnej Márii Terézii, ktorá povolila obchod s minerálnymi vodami. Bola zdrojom obživy luhačovických vodákov (ako nazývali prepravcovia), ktorí ju vozili (najprv v sudoch) na rôzne miesta do Rakúska a Uhorska. História kúpeľníctva siaha až do roku 1590, kedy Luhačovice pripadli rodine Bartodějských z Bartoděj. Tou dobou je tu prameň zvaný Bublavý (dnes Amandka). Prvá písomná zmienka o existencii liečivých luhačovických minerálnych vôd pochádza od fyzika a lekára Jana Ferdinanda Hertoda z Todtenfeldu. V roku 1669 vydal písomnú správu o chemickom zložení luhačovickej vody, opísal spôsob pitnej liečby a úspešné výsledky liečenia. O vznik kúpeľov sa zaslúžil šľachtický rod Serényiovcov. Koncom 18. storočia tu dal gróf Vincenc postaviť prvé liečebné a ubytovacie zariadenia a po ňom je aj Vincentka nazvaná. Prameň bol upravený okolo roku 1680, vtedy sa mu hovorilo Hlavný prameň. V roku 1792 dostal svoj terajší názov Vincentka.

Najdlhšie plnenie do skla

História predaja Vincentky vo fľašiach siaha do roku 1820.V roku 1851 bola pri prameni Vincentky postavená prvá plnička a skladisko fliaš. Toho istého roku sa vyviezlo 160 000 ks fliaš s obsahom 1,5 l. V roku 1883bola udelená minerálnej vode Vincentka strieborná medaila na medzinárodnej lekárnickej výstave vo Viedni.V rokoch 1946 – 1949 pri výstavbe novej kolonády kúpeľov Luhačovíc sa súčasne vybudovala úplne nová budova plniarne s najmodernejšími plniacimi linkami tej doby. V tej dobe už bolo vyrobených ročne necelých 2 milióny fliaš. V súčasnosti je to 6 miliónov 0,7l fliaš.

V roku 1993 bola plnička sprivatizovaná, ale po troch rokoch činnosť ukončila a prevádzky boli uzavreté. Súčasný vlastník – akciová spoločnosť Vincentka plniareň znova postavila na nohy a vrátila minerálke výsadné postavenie, aké jej právom patrí.

Medzi najznámejšími minerálkami

Hlavným trhom je pre Vincentku Česká republika a tradične aj Slovensko, ktoré je najdôležitejšou exportnou krajinou. Zaujímavý podiel má firma aj v Rusku, kde vývozy ľahko stúpajú a je tam potenciál. Už niekoľko rokov sa vyváža na Cyprus, odtiaľ sa vozí Vincentka aj do Grécka. Exportuje i na Ukrajinu, do Estónska a USA. Čína vyzerala ako perspektívny trh, ale teraz sa tam vyváža iba občas a málo.

Vincentka sa pije, kloktá, inhaluje a kúpe sa v nej

Liečivá voda Vincentka je určená na pitné kúry, kloktanie, inhaláciu a kúpele. Používa sa i na preplachovanie dutín a uvoľnenie hlienov, pretože oxid uhličitý a soli v nej obsiahnuté majú schopnosť rozpúšťania hlienov. Vincentka je tak najlepší podporný prostriedok pre uvoľnenie dýchania pri akútnych a chronických ochoreniach dýchacích ciest a alergiách.

Vincentka v spolupráci s poprednými špecialistami vyvinula celý rad ďalších produktov, ktoré sa dostávajú do tela ďalšími spôsobmi – nosné spreje (striekajú sa do nosa), sirupy, pastilky (cmúľajú sa), zubné pasty (čistia sa nimi zuby), hydratačné krémy (vstrebávajú sa cez kožu),  alebo koncentrát k preplachu nosových dutín Vincentka Nasalis.

Viac informácií je na www.vincentka.cz.