Štítek: Karlubík

ZCHFP SR: Testovanie zamestnancov neodhalilo vysokú mieru pozitivity

Od 29.11.2021 sú zamestnávatelia povinní dodržiavať OTP režim, podľa ktorého majú povolený vstup na pracovisko výlučne zamestnanci, ktorí sú očkovaní, prekonali ochorenie COVID-19, alebo sú testovaní. Podiel neočkovaných, alebo tých ktorí ochorenie neprekonali, je v chemickom a farmaceutickom priemysle podľa dostupných dát v priemere okolo 22%. Od tohoto priemeru sa odlišujú niektoré veľké výrobné podniky. Tam, kde požiadavky OP nespĺňa zhruba 36% pracujúcich, v niektorých podnikoch dokonca až 45%. Testovanie však firmy považujú za nadbytočnú byrokratickú záťaž a zvýšenie nákladov a preto by bolo vhodné aby vláda k tomu prijala dodatočné legislatívne, ale aj materiálové (testy zdarma) zabezpečenie a lepšiu distribúciu. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Zamestnávateľom vznikla povinnosť pracujúcim zabezpečiť dostatočný počet antigénových samotestov a ich vykonanie pod dohľadom autorizovanej osoby. Testovanie zamestnancov na prítomnosť COVID-19 prvý týždeň od vzniku tejto povinnosti dopadlo v chemickom a farmaceutickom priemysle pomerne priaznivo. Počty pozitívne testovaných v jednotlivých podnikoch Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR boli približne na úrovni 1% z celkového počtu testovaných.Vo väčšine firiem ZCHFP SR nenastal výpadok zamestnancov, alebo len minimálny, bez obmedzenia chodu prevádzok,“ konštatoval R.Karlubík.

Upozornil však nato, že aj keď sú testovania vo firmách dôležité pre ochranu zdravia zamestnancov,pracujúci sú pravidelne kontrolovaní, čo umožňuje zabezpečiť chod výroby bez výrazných obmedzení, na druhej strane predstavujú zbytočne pridanú administratívnu záťaž (zber údajov o statuse zamestnanca, objednávanie na test, riešenie problémových situácií). Mnoho podnikov s väčším počtom zamestnancov prevádzkujú alebo majú zazmluvnené licencované MOMky, kde náklady za jedného zamestnanca prevyšujú vládou garantovanú náhradu 6 EUR, čo je pri súčasnej nepriaznivej situáci pre podnikateľský sektor ďalšou záťažou.

Testovanie sprevádzajú problémy

,,Zamestnávatelia tiež evidujú a jzvýšený záujem o testovanie zo strany očkovaných zamestnancov, ktorí nie sú povinní podrobiť sa testovaniu. Väčšina firiem to bez väčších komplikácií zvláda vďaka skúsenostiam s testovaním v predošlých obdobiach, vzniká ale aj množstvo problémov. Zohnať zdravotníka na testovanie dostupnými testami je takmer nemožné, firmy samotné nemajú oprávnenie vykonávať zdravotnícke výkony. Niektoré firmy tiež nevedia zabezpečiť priestor, kde by sa mohli zamestnanci bezpečne testovať, tak aby testovaním nespôsobili náhodou rozšírenie covidu. Myslia si, že pri takomto internom testovaní je väčšie riziko nákazy ako keď sa zamestnanci testovali v MOMkách,“ upozornil R.Karlubík.

Poukázal aj nato, že absentujú ponuky pre zamestnávateľov na nákup samotestov. Subjektom hospodárskej mobilizácie pre účely dodania samotestov je spoločnosť UNIPHARMA. Prax však ukazuje, že niektoré podniky obdržali prvú ponuku na nákup samotestov tejto spoločnosti len pred niekoľkými dňami . V čase, keď už testovanie zamestnancov malo prebiehať v plnom prúde.

Zamestnávatelia nehodnotia pozitívne ani zrušenie pandemickej PN

„V súčasnosti platnými opatreniami ako sú zrušenie úhrady pandemickej PN sociálnou poisťovňou od prvého dňa, náklady na testovanie, enormný nárast cien energií a surovín – sa firmy postupne dostávajú do červených čísiel a to ešte nevieme čo nás čaká v novom roku. Čo sa týka zrušenia preplácania pandemickej PN sociálnou poisťovňou upozorňujeme, že to nie sú len náklady keď je náš zamestnanec chorý. Máme tu zamestnancov, ktorí sú v karanténe kvôli pozitívne testovaným rodinným príslušníkom alebo po priamom kontakte s pozitívne testovaným,“uvádza spoločnosť VEGUM, a.s.

Medzi chemickými a farmaceutickými podnikmi sa našlo mnoho spoločností, ktoré prešli do režimu práce z domu, vo výrobných podnikoch však takáto možnosť nenastáva. Spoločnosť CHEMOSVIT, a.s. v decembri 2020 začala prevádzkovať MOM pre potreby zamestnancov a tiež pre všetky skupiny obyvateľstva v regióne. Od júna 2021 MOM pracuje bez podpory štátu, pričom jej udržanie je pre nich dôležité práve z titulu ochrany zdravia zamestnancov a udržania výroby. Krízový pandemický tím COVID-19 v skupine CHEMOSVIT a FINCHEM zároveň vydal príkaz nad rámec platnej vyhlášky. Povinnosť preukázať sa pri vstupe do areálu firmy majú aj zamestnanci, ktorí sú očkovaní a prekonaní a to negatívnym výsledkom AG testu platným 14 dní (na náklady zamestnávateľa).

,,Na margo testovania musíme poznamenať, že podniky sú síce pripravené na testovanie svojich zamestnancov z predošlých skúseností, tvorí však pre nich nadbytočnú byrokratickú záťaž a zvýšenie nákladov, ktoré štátom garantovaná suma nepokrýva. Bolo by veľmi vhodné, aby vláda umožnila priebežné testovanie vo firmách aj naďalej, ale prijala k tomu dodatočné legislatívne, ale aj materiálové (testy zdarma) zabezpečenie a lepšiu distribúciu,“ uzatvoril R.Karlubík.

Navrhované nové chemické právne predpisy EÚ prinesú zmeny

Navrhované nové chemické právne predpisy EÚ postavia štvrtý najväčší výrobný priemyselný sektor v Európe na dôležitú križovatku. Bude nasledovať významný dopad na ďalšie priemyselné a spracovateľské sektory

Vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu vyzvali 2.decembra 2021 Európsku komisiu, aby bezpodmienečne aktívne spolupracovala na vytvorení chemického Plánu transformácie priemyslu EÚ. Cieľom je finančná podpora zabezpečenia rozsiahlych investícií potrebných na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody (Green Deal ). V prípade prijatia týchto predpisov by mohlo  byť z trhu vylúčených až do 12000 chemických produktov. Čo predstavuje  až 25-40 % z celkového portfólia chemických výrobkov spracovávaných v chemickom a následných priemysloch EÚ.  Išlo by  o zásadný zásah do priemyselného sektora EÚ. Jeho dopady sú obrovské, keďže náhrady ako produktov tak ani ich nových výrobných technológií nie sú v súčasnosti známe a dostupné. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Očakáva sa, že najvýraznejšie budú ovplyvnení následní užívatelia,  predovšetkým  výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a  farieb, pracích a čistiacich prostriedkov a kozmetiky. Na splnenie výziev Európskej zelenej dohody potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu. V slovenských podmienkach to znamená, že budú zasiahnutí hlavne subdodávatelia automobilového priemyslu. Chemický sektor v SR by preto musel  nahradiť   veľké množstvo chemických  látok, ktoré by  spadli  do navrhovaných nových kategórií nebezpečnosti, menej nebezpečnými dostupnými alternatívami. Paradoxne zatiaľ nepanuje zhoda na definícii metód, na základe ktorých sú tieto látky označené ako potenciálne nebezpečné, ani medzi samotnou Európskou Chemickou agentúrou a Európskym Parlamentom. Tieto zatiaľ nepodložené návrhy by si vyžiadali   obrovské dodatočné náklady a investície a samozrejme veľký negatívny dopad na zamestnanosť v celej EÚ,“ povedal R.Karlubík.

Podkladom je štúdia s údajmi od 100 európskych spoločností

Práve  závažnosť zmienených dopadov si vyžiadala formuláciu uvedenej Výzvy / apelu na Európsku komisiu ktorá  nasleduje po zverejnení prvej zo série štúdií ekonomických a obchodných vplyvov Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok (CSS), ktoré pre Európsku radu pre chemický priemysel (Cefic) vypracovala nezávislá ekonomická poradenská spoločnosť Ricardo Energy & Environment. Údaje, pochádzajúce od viac ako 100 európskych chemických spoločností, sa použili  ako vstupné pre hodnotenia vplyvov novo navrhovaných nariadení CLP a REACH, dvoch hlavných predpisov EÚ týkajúcich sa chemických látok, ktoré vykoná Európska komisia.

Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu k tomu uviedol: „Chemický priemysel EÚ podporuje ciele Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok a sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou a členskými štátmi EÚ na dosiahnutí v nej stanovených politických cieľov, tak ako už dlhodobo pracujeme na klimatickej transformácii nášho odvetvia. Výsledky prvej zo série štúdií  však  ukazujú, že máme pred sebou obrovskú výzvu. Aby sa naše odvetvie mohlo zmeniť, potrebuje nový  Plán transformácie chemického priemyslu. Vyzývam preto európskych tvorcov politík a vlády členských štátov EÚ, aby s nami spolupracovali a premenili CSS na skutočnú  a reálne dosiahnuteľnú stratégiu rastu a inovácií.“

Zaradených až 12 000 látok

Podľa prvej štúdie by do rozsahu pôsobnosti dvoch pripravovaných legislatívnych návrhov – zmien nariadenia o klasifikácii, balení a označovaní látok a zmesí (CLP) a uplatňovania všeobecného prístupu riadenia rizík (GRA) mohlo byť potenciálne zaradených až 12 000 látok. Zo štúdie tiež vyplýva, že tieto látky by mohli za určitých podmienok  pokrývať dokonca až 43% celkového obratu európskeho chemického priemyslu samozrejme so zásadným dopadom na ďalšie priemyselné sektory ktoré chemické produkty spracovávajú čiže v podstate celý priemysel od agrosektoru, stavebníctvo, automobily,  až po kozmetiku.

Po aplikácii viacerých váhových faktorov na zohľadnenie neistoty týkajúcej sa definícií a kritérií v CSS dospeli konzultanti k záveru, že najpravdepodobnejšie zasiahnuté portfólio produktov by sa malo rovnať minimálne 28% odhadovaného obratu odvetvia.

Konzultované spoločnosti uviedli, že približne jedna tretina produktov tohto najpravdepodobnejšie zasiahnutého portfólia na úrovni 28% by potenciálne  mala byť nahradená alebo preformulovaná. Schopnosť spoločností nahradiť potenciálne ovplyvnené produkty je otázna  a v značnej miere závisí od podrobných ustanovení v pripravovaných nariadeniach, od uskutočniteľnosti opatrení z technického a ekonomického hľadiska, od podpory EÚ a predovšetkým od reakcie zákazníkov na nahradené alebo preformulované produkty.  Očakáva sa, že najvýraznejšie ovplyvnení následní užívatelia budú výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a  farieb, pracích a čistiacich prostriedkov, kozmetiky  a agrochemikálií.

Úlohy chemického priemyslu

,,Úlohou chemického priemyslu je dodávať následným užívateľom dôležité materiály, ktoré podporujú plnenie cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel EÚ je hlavným dodávateľom všetkých výrobných odvetví ako aj základných a strategických hodnotových reťazcov vrátane farmaceutických výrobkov, elektroniky, batérií pre elektromobily a stavebných materiálov. Zamýšľané zmeny, ktoré prináša CSS, spôsobia „domino- efekt“ v mnohých hodnotových reťazcoch, ktoré závisia od chemického priemyslu,“ povedal M.Brudermüller.

Z ekonomickej analýzy vyplýva, že aj pri zohľadnení výnimiek bude čistý dopad stále vysoký. Bez ohľadu na vybraný scenár by podľa tejto štúdie do roku 2040 čistá trhová strata mohla dosiahnuť výšku najmenej 12 % portfólia chemického odvetvia.

Vzhľadom na to, že zatiaľ boli hodnotené len dve z opatrení navrhnutých v CSS, je jasné že kumulatívny vplyv všetkých ostatných zmien navrhovaných stratégiou bude väčší. Skúmaný nebol ani účinok, aký by tieto zmeny mohli mať na export chemikálií z EÚ, čo by mohlo celkový dopad výrazne zvýšiť.

 „Chemický priemysel bol vždy poháňaný inováciami, vášňou pre nové technológie a podnikateľským duchom. Výsledky tejto štúdie naznačujú, že úsilie v hľadaní náhrad ktoré je prítomné v celom odvetví, môže priniesť ovocie v podobe naplnenia cieľov stanovených v Stratégii pre udržateľnosť chemikálií. Existuje však veľká neistota, pokiaľ ide o spôsob akým podniky ktoré sú súčasťou hodnotového reťazca môžu dosiahnuť tieto ciele v súčasnom právnom rámci. Náš priemysel potrebuje predvídateľný rastový rámec pre ekonomické investície na nasledujúce dve desaťročiach. Aby sme mohli splniť mnohé výzvy Európskej zelenej dohody, potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu,“ informoval  M.Brudermüller.

Slovensko potrebuje plán a harmonogram postupu

,,Navrhovaný Plán transformácie chemického priemyslu by mal predovšetkýmčo najskôr  jasne definovať rozsah zmienených látok ktoré majú byť nahradené. Predovšetkým však odpovedať na otázku  na základe akých kritérií, tak aby sa novo vyvíjané látky mohli týmto kritériám vyhnúť. Tiež by mal zahŕňať reálny časový harmonogram a opatrenia, ktoré umožnia odvetviu vyvinúť substitúcie, odskúšať ich účinnosť a bezpečnosť u zákazníkov, vypracovať ich technológie výroby a zrealizovať investície, čo je v tak krátkom čase necelých 20 rokov takmer nereálne. Preto sa musí  zamerať  na tie produkty, v prípade ktorých by tieto náhrady mohli byť dostupné ako prv. Zároveňje absolútne nevyhnutné, aby boli sformulované odpovede na všetky s tým súvisiace otázky zo strany EU a vytvorená adekvátna, masívna finančná podpora. Samozrejme sa dá v negatívnom prípade očakávať dopad na HDP každej krajiny EU, nevynímajúc Slovensko, kde chemický priemysel tvorí každoročne cca 12-15%  HDP,“ povedal R. Karlubík

Plán by mal stavať na osvedčených a zaužívaných prístupoch, ako je napríklad hodnotenie rizík podľa nariadenia REACH. Na vytvorenie trhu pre tieto nové formulácie a chemické látky budú potrebné stimuly v kombinácii so zvýšeným presadzovaním nariadenia REACH a právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov určených na dovoz. Balík by tiež mal byť doplnený silným inovačným programom zameraným na urýchlenie vývoja bezpečných a udržateľných alternatív. Plán transformácie by sa rovnako mal zaoberať aj ďalšími tromi hľadiskami transformácie, ktorými musí chemický priemysel prejsť. Klimatickou neutralitou, digitalizáciou a prechodom na obehovú ekonomiku.