Štítek: kombinácia OZE

Solárne systémy na ohrev vody ako bežná súčasť budov

Bez aktívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE) sa nový dom „nezmestí“ do nových pravidiel platných od 1.1.2021. Najlepšia je kombinácia viacerých druhov OZE, ale v takomto energetickom mixe by nemali chýbať slnečné kolektory. Pretože energetická úroveň nových domov má byť blízka nule, práve finančne najdostupnejšie spomedzi OZE sú slnečné kolektory. Tie zabezpečia zhruba polovicu energie na ohrev teplej vody a prispejú tak do celkovej energetickej bilancie tepelného systému. Informuje o tom vedúci obchodného oddelenia THERMO|SOLARU Tomáš Jančařík.

,,Slnečné kolektory nielen šetria náklady na ohrev vody, ale sú ekonomicky výhodné, prevádzka je bezemisná a prevádzkové náklady sú v porovnaní s inými technológiami takmer nulové. Z hľadiska životného prostredia, ktorého ochrana je v dnešnej dobe na prvom mieste, sú tiež na špičke medzi OZE. Nezanedbateľný je fakt, že kým spotreba energií na kúrenie sa dá znižovať zvolenými materiálmi a zateplením, náklady na ohrev teplej vody sú menej ovplyvniteľné a ostávajú približne rovnaké pri všetkých typoch domov. Teplej vody, a teda aj energiu potrebnú na jej ohrev, potrebujeme rovnako. Či bývame v staršom nezateplenom dome, nízkoenergetickom, pasívnom alebo takmer nulovom dome. Preto predstavuje pri staršom nezateplenom dome cca 14%. Zatiaľ čo pri takmer nulovom dome (A0) môže predstavovať aj 67%,“ vysvetľuje T. Jančařík.

Energetická certifikácia budov

Energetická certifikácia budov na bývanie, a teda aj rodinných domov, je založená na hodnotení vlastností tepelnej ochrany budovy, vykurovacieho systému a ohrevu pitnej vody.

Škála energetických tried RD podľa globálneho ukazovateľa (primárnej energie) v kWh/m2 .a: A0 ≤ 54 , A 155 -108 , B 109 – 216, C 217 – 324, D 325 – 432, E 433 – 540, F 541 – 648,

G > 648

Kolektory a ich vplyv na energetickú triedu RD

Rozdelenie do energetických tried vypovedá o ich energetickej náročnosti. Pričom potreba tepla na ohrev vody je rovnaká pre všetky typy domov (napr. 3 000 kWh/rok). Platí teda, že čím je dom energeticky menej náročný (lepšie zateplený), tým väčší je podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla.:

1. Starší nezateplený dom (C) – spotreba tepla 22 000 kWh/rok – spotreba tepla na vykurovanie 19 000 kWh/rok – podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 14%.

2. Nízkoenergetický dom (B) – spotreba tepla 13 000 kWh/rok – spotreba tepla na vykurovanie 10 000 kWh/rok – podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 23%.

3. Ultranízkoenergetický dom (A1) – spotreba tepla 8 000 kWh/rok – spotreba tepla na vykurovanie 5 000 kWh/rok – podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 38%.

4. Takmer nulový dom (A0) – spotreba tepla 4 500 kWh/rok – spotreba tepla na vykurovanie 1 500 kWh/rok – podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 67%.

Ako sa počíta energetická hospodárnosť

Výpočet energetickej hospodárnosti určuje množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy. Výpočet je založený na energetickom hodnotení so zohľadnením charakteristík budovy a vplyvov na jej energetickú hospodárnosť.

Globálnym ukazovateľom minimálnej energetickej hospodárnosti budovy je primárna energia. Určuje sa z množstva dodanej energie do technického systému budovy cez systémovú hranicu (obálku budovy) podľa jednotlivých miest spotreby v budove a energetických nosičov upraveného konverzným faktorom primárnej energie. Ten má pri menej ekologických nosičoch hodnotu napr. 1,36 (zemný plyn), zatiaľ čo pri ekologickom nosiči iba 0,10 (kusové drevo).

Dodaná energia sa určuje podľa jednotlivých energetických nosičov (zemný plyn, drevo, elektrina, ..), ktorými sa zásobujú technické zariadenia na uspokojenie energie v budove na vykurovanie, prípravu teplej vody, vetranie*, chladenie* a osvetlenie*(* – neaplikuje sa pri rodinných a bytových domoch).

Od potreby tepelnej a elektrickej energie sa odpočítava energia dodaná z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v budove alebo jej blízkosti. Slnečné kolektory vedia zabezpečiť zhruba polovicu energie na ohrev teplej vody a prispejú tak do celkovej energetickej bilancie tepelného systému.

Koľko kolektorov potrebujete na ohrev TÚV v rodinnom dome

,,Pri návrhu systému pre rodinné domy rátame s kolektorovou plochou 1,2 až 1,5 m2 na jedného obyvateľa. Na jeden meter štvorcový kolektorovej plochy pripadá tak 50 až 60 l objemu bojlera, z čoho vychádzajú naše dve najviac predávané zostavy. Najmenšia ponúkaná zostava, ktorá sa skladá z dvoch kolektorov TS300 s celkovou absorpčnou plochou 3,56 m2 spolu s 200l solárnym zásobníkom. Je vhodná pre menšiu domácnosť s 2—3 osobami na prípravu teplej vody. Druhá najviac predávaná zostava pozostávajúca z troch kolektorov TS300 spolu s 300l zásobníkom, je vhodná pre 4 až 5 osôb,“ vypočítava T.Jančařík.

Dodáva, že veľakrát sa zákazníci pýtajú, prečo potrebujú väčší zásobník, než aký mali v minulosti. Ak mali cca 120 l zásobník ohrievaný elektrickou špirálou, teraz budú potrebovať 200 l solárny zásobník. Je to preto, že solárny zásobník má niekoľko špecifických vlastností, ktoré mu umožňujú efektívne plniť svoju úlohu a nemôže byť nahradený akýmkoľvek zásobníkom. Musí byť schopný kedykoľvek absorbovať solárnu energiu a uchovať ju aj počas kritických dní (zamračené, nárazová nadspotreba vody a podobne). V prípade potreby musí umožniť núdzový dohrev, ale len v nevyhnutnom objeme svojej zásoby. Na druhej strane plynový, alebo elektrický bojler je zásobovaný energiou 24 hodín denne a vystačí si aj s menším objemom.

Viac je na www.thermosolar.sk , tel. +421-45-601 6080

Kombinácia solárneho systému s kotlom na biomasu je vítaná

Spaľovanie dreva má na Slovensku historicky dlhú tradíciu a Slováci majú k nemu kladný postoj. V posledných desaťročiach sa stala obľúbenou na prípravu teplej vody aj kombinácia tepelného zdroja na biomasu so solárnym systémom a slnečnými kolektormi. Technicky je dnes nielen možné, ale sa aj realizuje, takmer akékoľvek spojenie spaľovacieho zaradenia na drevo so solárkom. Najčastejšie sa využívajú kotly na drevnú biomasu (drevo, štiepka, pelety, piliny, hobliny, drevná kôra,…) ale hojné je aj využívanie kombinácie s kozubmi (krbmi), kachliami, sporákmi a peciami. Tu je dôležité aby zariadenie bolo certifikované, lebo svojpomocné technické riešenia domácich majstrov a kutilov nemá hraníc. Zato bezpečnostné protipožiarne predpisy hranice majú.

Biomasa býva menej komfortná, ale šetrí peňaženku

Vedúci obchodného oddelenia THERMO|SOLARU Tomáš Jančařík k tomu poznamenáva: ,,Kotly na drevnú biomasu (drevo, štiepka, pelety) patria k najmenej komfortným zdrojom tepla, ak sa nebavíme o plne automatických kotloch. Biomasa je v podstate zakonzervovaná slnečná energia, ktorú rastliny vďaka fotosyntéze premieňajú na organickú hmotu. Pri zabezpečovaní tepla v domácnosti má biomasa široké využitie. Najkomfortnejší typ kotla na biomasu je jednoznačne kotol na pelety. Ale kto si môže pripraviť palivové drevo svojpomocne tak určite ušetrí, ale minie veľa svojho času a energie a pri jeho príprave sa aj narobí (pílenie, štiepanie, nakladanie, nosenie, doprava). Aj tu je však možnosť odbremeniť sa od fyzicky namáhavej prípravy inštaláciou solárneho systému a zároveň si tak môžeme ušetriť palivo na prípravu teplej vody. Navyše pri kombinácii solár-drevo, nie sme nútení predtým, ak sa chceme osprchovať, utekať zakúriť do kotla aj počas leta. Tí čo nemajú solárko si často kvôli šetreniu nákladov na pomerne drahú elektrickú energiu, radšej zohrejú teplú vodu zakúrením ešte i v lete. Paradoxne vtedy, keď je slnečného žiarenia na rozdávanie.“

Kedy je kombinácia so solárkom výhodná

Zložito, ale predsa len sa dá orientačne dospieť k výsledku, či je lepší len jeden zdroj OZE, alebo kombinácia viacerých. Závisí to od počtu osôb v dome spotrebúvajúcich celoročne teplú vodu, od sezónne vykurovanej plochy, predikcie rastu cien energií, rastu cien zdrojov OZE, či ich dotovania. Ak vychádzame z predpokladu, že slnko svieti zadarmo a životnosť slnečných kolektorov je cca 40 rokov, čo je najdlhšie zo zdrojov OZE a po vstupnej investícii je už prevádzka takmer bezplatná, vyjde určité pásmo, kedy je kombinácia výhodnejšia ako jeden druh OZE. Najčastejšie ide o kombináciu termických slnečných kolektorov s inými zdrojmi OZE.

,,Ekonomicky je to výhodné už od 2 osôb v dome. Solárny termický systém je však veľmi vhodný doplnok pre každý primárny zdroj tepla a prináša výhody v rôznych formách. Odľahčuje zdroj, šetrí financie a v neposlednom rade aj čas. Reálne je možné pokryť 40 – 60 % ročnej potreby ohrevu teplej vody počas roka a počas letných mesiacov aj na 100%,“ vysvetľuje T. Jančařík.

Dodáva, že cenovo najdostupnejšími a aj preto najčastejšie realizovanými sú inštalácie solárnych zostáv na rodinné domy. Na ohreve teplej vody po inštalovaní slnečných kolektorov ušetríte v rodinnom dome pri 4-5 člennej domácnosti až 250 EUR ročne. Pri inštalácii solárnej zostavy s 3 slnečnými kolektormi štát poskytne prostredníctvom poukážok SIEA (zatiaľ pozastavené) podporu až do výšky 1750 EUR, čo je takmer 50 % ceny celej zostavy.

Výhody slnečných kolektorov

Praxou overená životnosť slnečných kolektorov zo Žiaru nad Hronom je viac ako 40 rokov. Záruka poskytovaná výrobcom – 12 rokov, je najdlhšia na európskom trhu. Návratnosť ceny solárneho systému je menšia ako 10 rokov, pre obyvateľov v rodinných domoch (s poukážkami SIEA) od cca 7 rokov. S extrémne sa zvyšujúcimi cenami energií v súčasnosti tieto čísla radikálne klesajú. Desaťročia má vlastník systému teplú vodu prakticky zadarmo. Životnosť slnečných kolektorov je napríklad v porovnaní s tepelným čerpadlom (vzduch-vzduch) dvojnásobná a prevádzka systému je bezhlučná. Aj v porovnaní s fotovoltickými panelmi je životnosť násobne dlhšia.Veľmi dôležité je, účinnosť termických kolektorov počas celej ich doby životnosti na rozdiel od PV panelov prakticky neklesá.

THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o. je nielen najväčším slovenským výrobcom slnečných kolektorov, ale poskytuje aj ďalšie služby a produkty súvisiace s OZE. Počas takmer 50 ročnej existencie vyrobil stovky tisíc solárnych systémov využívaných hlavne na prípravu teplej vody, ohrev vody v bazénoch, vykurovanie, výrobu priemyselného tepla a iné špeciálne účely. Spoločnosť je jediným priemyselným výrobcom plochých vákuových kolektorov, ktorých zásadnou prednosťou je veľmi dobrý pomer ceny a kvality. Energetický zisk z jedného vákuového kolektora (TS 400) je 800-1200 kWh ročne a zo štandardného kolektora (TS 300, TS 330, TS 350, TS500, TS530) je to 700-930 kWh ročne.

Ďalšie informácie sú na www.thermosolar.sk alebo na tel.: +421-45-601 6080