Štítek: zchfp

Európska priemyselná dohoda: Výzva k podpore investovania v Európe

Brusel 11. apríla 2024: 1000 organizácií spoločne vyzýva lídrov EÚ, aby podporili ekonomické zdôvodnenie investovania v Európe prostredníctvom Európskej priemyselnej dohody.

Antverpská deklarácia a jej výzva na prijatie Európskej priemyselnej dohody zaznamenali pozoruhodný nárast podpory, keď dosiahli 1000 podporovateľov vedúcich predstaviteľov podnikateľskej sféry spoločností, združení a odborových organizácií zastupujúcich 25 odvetví v celej Európe, čo je historickým prejavom jednoty.

Tento rýchly nárast podpisov, ktorý 20. februára na samite európskeho priemyslu predstavilo 73 vedúcich predstaviteľov priemyslu predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a belgickému premiérovi Alexandrovi De Croovi, zdôrazňuje naliehavú potrebu koordinovaných opatrení tvárou v tvár bezprecedentným hospodárskym výzvam.

Marco Mensink, generálny riaditeľ CEFIC, zdôraznil naliehavosť situácie: „Budúcnosť Európy tvorí priemysel. Zásadný význam má spoločný a holistický európsky prístup k priemyselnej dohode. V súčasnosti 1000 organizácií jednotne vyzýva na prijatie Európskej priemyselnej dohody s cieľom vykonávať zelenú dohodu, zabezpečiť, aby priemysel zostal celosvetovo konkurencieschopný, a zachovať vysokokvalitné pracovné miesta pre európskych pracovníkov v Európe. Naliehavo vyzývame vedúcich predstaviteľov EÚ, aby našu výzvu zahrnuli do nového strategického programu a politík EÚ na nasledujúcich päť rokov a začlenili priemyselnú dohodu do štruktúry a rozpočtu novej Európskej komisie”.

Antverpská deklarácia

Zasadnutie Európskej rady na budúci týždeň a májové zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť, správy pána Lettu a pána Draghiho, Dialógy o čistej transformácii a Antverpská deklarácia sa stretávajú v historickom okamihu pre priemysel v Európe.

Antverpská deklarácia slúži ako budíček pre subjekty s rozhodovacou právomocou v Európe, pričom stanovuje všeobecne dohodnutý rámec desiatich kľúčových bodov, v ktorých sa načrtáva potreba riešiť vysoké ceny energie, vytvoriť spoločnú európsku infraštruktúru, zabezpečiť dodávky surovín, podporiť inteligentnejší inovačný rámec a stimulovať dopyt po udržateľných výrobkoch. Vo vyhlásení sa tiež obhajuje pevný investičný rámec pre technológie a vyzýva sa na využitie jednotného trhu s cieľom zabezpečiť, aby podniky zostali v Európe.

Antverpská  deklarácia o európskom priemyselnom dohovore je teraz otvorená pre jednotlivcov, ktorí chcú vyjadriť svoju podporu osobne.

Pre viac informácií o rastúcej koalícii podporovateľov a pripojenie sa k nej navštívte antwerp-declaration.eu

Na stretnutí aj prezident ZCHFP SR

Stretnutia v Antverpách sa zúčastnil aj Roman Karlubík, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktorý k najnovšej podpisovej iniciatíve uviedol:

,,Slovenské firmy plne podporujú všetky iniciatívy zabezpečujúce zachovanie priemyselných odvetví, strategickej bezpečnosti  surovín, inovácií a odbornej zamestnanosti. Vyzývame preto aj na individuálne podpisy slovenských predstaviteľov podnikateľskej sféry spoločností, združení a odborových organizácií k tejto deklarácii. Aj Slovensko musí pre zabezpečenie cieľov deklarácie znásobiť  výrobu elektriny a priemyselné investície. Je to o to náročnejšie, že  čelíme najvážnejšiemu hospodárskemu poklesu za posledné desaťročie. Tu je nezastupiteľná aj úloha štátu a vlády.“

Neisté časy neprajú chémii ani európskemu priemyslu

Tržby v odvetví chemického a farmaceutického priemyslu SR sa  vlani medziročne znížili o 21%, keď poklesli z 14,691 mld. EUR v roku 2022 na 11,658 mld. EUR v roku 2023. Stalo sa tak v dôsledku  poklesu odbytových cien, ktoré predovšetkým v odvetví rafinérskych produktov zaznamenali výrazný pokles tržieb a to o 27 %. Pokles tržieb je však zaznamenaný takmer v každom odvetví, okrem odvetvia farmaceutická výroba, kde tržby boli vyššie približne o 13 %. Tržby pritom najviac poklesli v pododvetví plasty v primárnej forme a to až o 60 %. Nepriaznivo sa pod výsledky podpísala medzinárodná nestabilita, inflačné pohyby, ale aj pokles pridanej hodnoty o 14 % pri súbežnom raste miezd o 8 %. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Rok plný výziev

,,Rok 2023 bol pre chemický a farmaceutický priemysel plný výziev. Musel sa popasovať s vysokými cenami energií, nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov a s odchodom veľkého počtu zamestnancov do predčasného dôchodku. Veľkým zásahom bolo aj znovu-naviazanie príplatkov na minimálnu mzdu bez žiadnej diskusie s priemyslom. Naďalej tu zostala vojna, nielen na Ukrajine ale aj na Blízkom východe, čo zvyšuje riziko útokov na dopravné trasy a narušenie zásobovania. Ceny energií sa začali postupom času normalizovať, inflácia začala všade v Európe klesať. V decembri inflácia v SR dosiahla hodnotu 5,9 %. Klesajúca inflácia podnikom čiastočne stabilizovala ceny vstupných materiálov, ktoré sú potrebné k výrobe. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladových dodávok sa znížila o 16 %, z dôvodu poklesu inflácie a čiastočnej stabilizácii cien,“ priblížil vývoj R. Karlubík.

Ďalej poukázal nato, že pokles tržieb vlani zaznamenali takmer v každom odvetví chemického a farmaceutického priemyslu. Výnimkami boli pododvetvie mydlá, pracie a čistiace prostriedky s rastom tržieb o 32 % a odvetvie farmácie s rastom o 13 %. Plasty v primárnej podobe klesli medziročne na 40 % a umelé vlákna na 52 % úrovne za rok 2022.

Spolu je v slovenskom chemickom a farmaceutickom priemysle 278 podnikov

ŠÚ SR evidoval v roku 2023 v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 278 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti, farmaceutických podnikov je 17 (zmena -1). Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo na konci roka 2023 spolu 47 podnikov, ich počet oproti minulému roku klesol o 2 podniky. V porovnaní s vlaňajším rokom vznikli 3 podniky v oblasti výrobkov z gumy a plastov, celkovo je ich 210.

Na trhu práce chýbajú kvalifikovaní zamestnanci

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje takmer celkovo 38 765 zamestnancov, čo predstavuje 10  % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu.

,,Trh práce sa vplyvom nedostatku kvalifikovaných zamestnancov, nízkeho záujmu študentov o technické smery a vysokému počtu zamestnancov v dôchodkovom veku, začína meniť. Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne znížila a trh práce bol ochudobnený o zhruba 4 % zamestnancov. Len  v jednom odvetví bol zaznamenaný nárast počtu zamestnancov  a to  v pododvetví mydlá, pracie, čistiace a parfum. prostriedky o 2 %. V ostatných odvetviach je pokles oproti rovnakému obdobiu v minulom roku. Pritom priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu medziročne stúpla o takmer 8 % na 2 029 EUR najvýraznejšie zvýšenie je v odvetví farmácie. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 14 % oproti roku 2022,“ poukázal R. Karlubík.

Doplnil však, že spolu s nárastom miezd nestúpla pridaná hodnota. Naopak oproti minulému roku poklesla o 14 %.

Problémy nekončia

,,Aj rok 2024 bude pre chemický a farmaceutický priemysel náročný. Musí sa vysporiadať s nedostatkom zamestnancov, problémom zamestnať ľudí z tretích krajín, výzvou bude konkurencieschopnosť nielen s podnikmi EÚ, ale hlavne mimo EÚ, kde sú výrobne náklady oveľa nižšie. Nestabilita na medzinárodných trhoch sa prehlbuje aj zásluhou rozširovania vojnových konfliktov v Gaze a Červenom mori. V nasledujúcich rokoch navyše čaká chemický priemysel radikálna výzva – jeho transformácia  vyplývajúca z výziev Green Dealu, ktorého  finálna legislatívna forma a ciele je nejasná a stále sa mení. Neistý je vývoj aj slovenských verejných financií a nutnosť ich konsolidácie. Klesá úroveň spotreby, stúpajú tlaky na rast miezd nekrytých rastom produktivity práce a ďalšie, čakajú nás jedny z najťažších rokov v ére samostatnosti,“ konštatuje R. Karlubík.

Antverpská deklarácia pre európsku priemyselnú dohodu

Pod záštitou belgického predsedníctva v Rade EÚ podpísali v utorok 20. februára 2024 v Antverpách signatári deklaráciu o konkurencieschopnosti. Deklarácia je výzvou pre vlády členských štátov a budúcu Európsku komisiu. Obsahuje 10 jasných bodov, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, a sú prípravou pre  Európsku priemyselnú dohodu, ktorá by doplnila Zelenú dohodu EÚ.

Nielen priemyselné inovácie

V deklarácii sa uvádza, že Európa by nemala byť len kontinentom priemyselných inovácií, ale mala by zostať aj kontinentom priemyselnej výroby. Európa potrebuje silný priemysel, aby spoločnosti ostali v EÚ a tu investovali, poskytovali prácu a zároveň klimatické riešenia, ktoré Európa potrebuje. Európa naliehavo potrebuje biznis plán.

Zároveň v deň podpisu 73 lídrov z takmer 20 priemyselných odvetví predstavilo „Antverpskú deklaráciu pre európsku priemyselnú dohodu“ belgickému premiérovi Alexandrovi De Croovi a predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej.

Počas Európskeho priemyselného summitu, ktorý sa konal na mieste BASF v Antverpách, sa lídri zo všetkých priemyselných odvetví, ktorí zastupujú 7,8 milióna pracovníkov v Európe, spojili so zástupcami odborov a európskymi lídrami, aby riešili naliehavé obavy týkajúce sa európskeho priemyselného prostredia. „Antverpská deklarácia“, podporovaná širokou škálou sektorov, zdôrazňuje zásadný význam prehľadnosti, predvídateľnosti a dôvery v európsku priemyselnú politiku.

„Základné priemyselné odvetvia v Európe zápasia s historickými výzvami: dopyt klesá, investície na kontinente stagnujú, výroba výrazne poklesla a lokality sú ohrozené. Chceme riadiť transformáciu našich spoločností. Na tento účel naliehavo potrebujeme rozhodné kroky na vytvorenie podmienok pre silnejší obchodný prípad v Európe. „Antverpská deklarácia“ načrtáva cestu vpred. Umiestnením Európskej priemyselnej dohody na popredné miesto v strategickom programe Európy by EÚ pripravila pôdu pre odolnú, konkurencieschopnú a udržateľnú Európu. Toto je jediný spôsob, ako ukázať zvyšku sveta, že Zelená dohoda funguje pre všetkých, uviedol Martin Brudermüller, prezident Cefic (Európskej rady chemického priemyslu).

Aj ZCHFP SR

Stretnutia v Antverpách sa zúčastnil aj Roman Karlubík, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktorý k tomu uviedol.: ,,Slovenské chemické a farmaceutické firmy sa boria s rovnakými problémami ako ostatné európske priemyselné podniky pri zabezpečení svojej konkurencieschopnosti. Preto vítame Antverpskú deklaráciu pre európsku priemyselnú dohodu, ktorá je nevyhnutná na doplnenie Zelenej dohody EÚ. Biznis plán pre Európu musí zachovať vysokokvalitné pracovné miesta pre európskych pracovníkov v Európe, ako aj inovačnú kapacitu svojho priemyslu. K tomu je nevyhnutné urobiť z Európy globálne konkurencieschopného poskytovateľa energie.“

Ciele do roku 2040

Podľa deklarácie na splnenie klimatickej neutrality do roku 2050, a nedávno oznámeného cieľa do roku 2040, sa bude musieť európska výroba elektriny znásobiť a priemyselné investície budú musieť byť šesťnásobne vyššie ako v predchádzajúcom desaťročí. Táto obrovská výzva prichádza práve vtedy, keď veľké spoločnosti aj malé a stredné podniky čelia najvážnejšiemu hospodárskemu poklesu za posledné desaťročie. Dopyt klesá, výrobné náklady sa zvyšujú a investície sa presúvajú do iných regiónov. Ekonomika USA, ktorá ťaží z finančnej podpory zo zákona o znižovaní inflácie (IRA), a jej ľahká dostupnosť, nadmerná čínska kapacita a rastúci export do Európy, to všetko ešte viac zvýši tlak na európsky priemysel. Spoločnosti čelia tejto výzve každý deň. Areály sa zatvárajú, výroba sa zastavuje, ľudí prepúšťajú. Európa preto naliehavo potrebuje biznis plán.

,,Otvorená strategická autonómia pre konkurencieschopnú a odolnú EÚ je kľúčová pre prechod Európy v neustále sa meniacom geopolitickom prostredí. Dá sa to však dosiahnuť len vtedy, ak všetky priemyselné odvetvia vrátane energeticky náročných zostanú a budú investovať v Európe. Bez cielenej priemyselnej politiky hrozí Európe závislosť na importe základných tovarov aj chemikálií. Európa si to nemôže dovoliť,“ konštatuje sa v deklarácii.

Chemický a farmaceutický priemysel za 3.Q.2023 poklesol

Tržby v odvetví chemického a farmaceutického priemyslu SR sa znížili z 10,876 mld EUR za trištvrte roka 2022 na 10,148 mld EUR, za tri štvrtiny roku 2023. Predstavuje to 6,7% pokles. Aj počas samotných 3 mesiacov (júl, august, september 2023) tretieho štvrťroka , v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022, zaznamenalo odvetvie pokles o 3 %, keď dosiahlo tržby na úrovni 3,673 mld EUR. Spôsobila to vysoká inflácia, rasty cien vstupov, pokles pridanej hodnoty a pretrvávajúce medzinárodné napätie s dôsledkami z toho plynúcimi. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Pokles tržieb

,,Pokles tržieb za samotný 3.Q.2023 je zaznamenaný  takmer v každom odvetví chemického a farmaceutického priemyslu. Odvetvie ropných produktov, ako jediné zaznamenalo v uvedenom období nárast o 12 %. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022. Z pododvetvia chemických výrobkov, len pododvetvie mydlá, pracie a čistiace prostriedky dosiahli tržby o 23 % vyššie v porovnaní s rovnakým obdobím. Naproti tomu plasty v primárnej podobe  klesli medziročne na 51% a umelé vlákna dokonca na 41% úrovne za vlaňajšok,“ skonštatoval R.,Karlubík.

Dodal, že ŠÚ v treťom štvrťroku 2023 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo  274 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti a vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 3. kvartáli 2023 spolu 47 podnikov, ich počet oproti minulému roku klesol o 1 podnik. Počet podnikov dlhodobo klesá.

Chýbajú pracovníci

Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne v treťom kvartáli 2023 znížila a trh práce bol ochudobnený o zhruba 3 % zamestnancov. V  odvetví ropných produktov (+ 1 %) a v odvetví farmaceutické výrobky a prípravky (+ 3 %) bol zaznamenaný nárast počtu zamestnancov. V ostatných odvetviach je pokles oproti rovnakému obdobiu v minulom roku. V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje takmer celkovo 38 520 zamestnancov, čo predstavuje 10 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu,“ komentoval vývoj R.Karlubík.

Doplnil, že spotreba materiálu, energie a ostatných neskladových dodávok poklesla o takmer 22 %, v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022. Nárast bol zaznamenaný v pododvetví mydlá, pracie a čistiace prostriedky a to o 9 %.

Priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu medziročne stúpla o takmer 6 % na 1 943 EUR. Najvýraznejšie v pododvetví plasty v primárnej forme. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 35 %, oproti roku 2022.  V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast od 6 až do 14 %.

Ťažké časy pretrvávajú

,,Za 3.Q.2023 zároveň klesla pridaná hodnota, medziročne o 13 %, v porovnaní s rokom 2022. Z hľadiska konkurencieschopnosti z dlhodobého hľadiska ide o nezdravý vysoký nárast miezd a pokles pridanej hodnoty. Aj nastávajúci rok 2024 bude pre podniky náročný. Bude poznačený nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov, neistotou na trhu, geopolitickou neistotou ohľadne konfliktov na Ukrajine a v Gaze, či dumpingovými cenami produktov hlavne z Číny.

V nasledujúcich rokoch navyše čaká chemický priemysel radikálna výzva – jeho transformácia.  K tomu sa pridávajú domáce problémy s konsolidáciou verejných financií, obmedzeniami s nedostatočnými zdrojmi. Klesajúca úroveň spotreby, tlaky na rast miezd nekrytých rastom produktivity práce, rast cien energií a ďalšie,“ vysvetlil R.Karlubík.

Chemical Convention 2023 v Bratislave

Zelené ciele transformácie si vyžiadajú energie predstavujúce 800 blokov jadrových elektrární a 1000 miliárd EUR na transformácie

Prestížne medzinárodné chemické podujatie ,,Chemical Convention 2023“ sa uskutočnilo v Bratislave od 4. do 6.októbra 2023, za účasti cca 200 predstaviteľov a lídrov globálneho chemického priemyslu a odborníkov z Európy ako aj celého sveta. Vystúpili na ňom vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu k aktuálnym otázkam a nutnosti zmien v súlade s cieľmi EU. Informoval o tom Roman Karlubik, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Prvý deň bol symbolicky nazvaný Uhlík, elektróny a eurá. Druhý deň mal na programe geopolitický a ekonomický výhľad na rok 2024. Najnovšie informácie o pripravovaných zmenách v nariadení REACH a udržateľnej stratégii chemických látok, napĺňanie cieľov EÚ v oblasti energetiky, príprava na CBAM a jeho dôsledky ako aj mapovaniu prípravy a implementácie národných transformačných plánov chemického priemyslu. Akciu ukončilo podnetné stretnutie s Pieterom Abbeelom, profesorom umelej inteligencie a robotiky na Berkley University.

Uhlík, elektróny a eurá – Kto vyhrá tieto preteky?

Podujatie otvoril Marco Mensink, generálny riaditeľ Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC) s témou Uhlík, elektróny a eurá – Kto vyhrá preteky? Poukázal na to, že európsky chemický priemysel sa v reakcii na ciele EÚ usiluje o zníženie emisií uhlíka a dosiahnutie nulovej bilancie emisií. Táto ambiciózna cesta si vyžaduje obrovské investície do energetiky, ktoré zodpovedajú viac ako 800 blokom nových jadrových elektrární a viac ako 1000 miliardám EUR na prevádzkové transformácie.  Ambíciou EU je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Je to reálne? Uprostred tvrdej konkurencie v oblasti zelenej energie, vodíka, zachytávania uhlíka a financovania existujú aj príležitosti na nárast potreby produktov súvisiacich s udržateľnosťou a spoločné úsilie naprieč odvetviami. 

Budúcnosť chemického priemyslu

Poprední svetoví odborníci diskutovali o trendoch v Európe a vo svete, rozobrali meniace sa prostredie geopolitiky, vyvíjajúcu sa ekonomiku, ceny energií a prevádzkové náklady, spolu so súhrou globálnych rozdielov v nákladoch a miestnych vládnej podpore a transformačných trendoch, ktoré budú formovať konkurenčnú výhodu chemického priemyslu.

Najnovším informáciám o nariadení REACH sa venovala panelová diskusia s poslancom EP Martinom Hojsíkom a Stevenom Van de Broeckom z Cefic. Revízia európskeho systému chemického manažmentu REACH je v príprave. Znamená to zmenu samotných základov popredného svetového systému riadenia chemických látok v Európe.

Téma Energetické ciele EÚ – cesta do roku 2040 a neskôr sa venovala tomu, ako môže Európa pokračovať na ceste nízkouhlíkovej ekonomiky a zároveň zachovať konkurenčnú výhodu pre jej priemysel. Energetické potreby Európy po roku 2030 sú obrovské . Bilancovali sa všetky úskalia a prekážky; energetická kríza, ktorá vedie k poklesu výroby, neistý hospodársky výhľad, vplyvy amerického zákona o znížení inflácie.

Príprava na uhlíkové clo na hraniciach EU CBAM a jeho dôsledky. Od 1. októbra 2023 vstúpi mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) do transformačnej fázy. CBAM poveruje dovozcov, aby nakupovali emisné povolenky zo zdrojov Európskej komisie.

Cesta do budúcnosti s umelou inteligenciou

Na záver odzneli informácie o budúcnosti umelej inteligencie. Prednášajúci Pieter Abbeel je profesorom AI a robotiky a riaditeľom laboratória Robot Learning Lab na UC Berkeley. Jeho práca sa zameriava na to, aby sa roboty dokázali učiť od ľudí systémom pokus- omyl. Pracuje na urýchlení ich získavania zručností pomocou meta-learningu.  Cez sofistikovanú akrobaciu vrtuľníkov , základov montáže, viazania uzlov a organizačných návykov sa Pieterove roboty naučili technike robotickej manipulácie založenej na pohybe a videní. 

Úspešný galavečer

Okrem odborného programu mohli predstavitelia a lídri chemického priemyslu spoznať Bratislavu a sprostredkovane aj krásy Slovenska. Na spoločenskom Gala večere, ktorý sa konal v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu sa účastníkom prihovoril minister hospodárstva Peter Dovhun, za prítomnosti ministra životného prostredia Milana Chrenka a cez video hovor ich privítal predseda Vlády SR Ľudovít Odor a viceprezident Európskej komisie Maroš Šefčovič. Hlavný príhovor mal súčasný prezident CEFIC Martin Brudermüller, ktorý vyzdvihol nutnosť transpozície európskeho chemického priemyslu, ktorá si bude vyžadovať hlavne prístup k zeleným energiám, veľké investície, legislatívne zmeny a nové zručnosti. Európsky chemický priemysel, s cieľom zostať konkurencieschopný, potrebuje podporu vlád, stabilitu, predvídateľnosť, transparentnosť a udržateľnosť. Inak globálne firmy budú postupne opúšťať európsky priestor a budovať nové kapacity mimo EU, čím sa môže EU stať výrazne závislá od dovozu chemických látok a v kritických situáciách bude mať problémy zásobovať svoje hodnotové reťazce naprieč celým priemyslom.

Prezident ZCHFP SR Roman Karlubík vo svojom príhovore poďakoval predstaviteľom Vlády SR a CEFICu za podporu pri tvorbe Národnej transformácie chemického priemyslu SR, rovnako aj účastníkom a organizátorom podujatia.

,,Príprava tohto významného svetového podujatia začala pred rokom a ZCHFP SR úzko spolupracoval aj so slovenskými  agentúrami a aj ich profesionálna práca priniesla želaný úspech. Okrem toho, že sme predstavili chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku, predstavili sme Slovensko aj ako krajinu zanietených ľudí, profesionálov v každej sfére, ktorí urobili dobré meno našej krajine,“ na záver skonštatovala generálna sekretárka ZCHFP SR Silvia Surová.

Inflácia, rast cien vstupov a nižšia pridaná hodnota trápia chémiu

Dvojciferná inflácia v prvom polroku 2023, sa spolu s rastom cien vstupov a nižšou pridanou hodnotou, podpísali pod slabší dopyt a tým aj pokles chemického a farmaceutického priemyslu SR. Tržby v odvetví sa znížili zo 7,093 mld. EUR za 1.polrok 2022 na 6,475 mld. EUR za 1.polrok 2023. Predstavuje to 9% pokles. Nepriaznivý vývoj postihol takmer všetky odvetvia. Výnimkou je len 37% nárast tržieb v odvetví farmaceutických výrobkov a 3% v odvetví výrobkov z gumy a plastov. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Aj keď inflácia v júli 2023 konečne klesla pod 10%, na úroveň 9,7 %, predtým sa dlhé mesiace držala na dvojciferných hodnotách. Odrazilo sa to na tom, že v 1.polroku 2023 v chemickom a farmaceutickom priemysle klesol počet podnikov, klesol počet zamestnancov pracujúcich v tomto odvetví, tržby nedosiahli hodnoty ako v roku 2022 a náklady na mzdy stúpli. Slabšou náplasťou je nárast tržieb v odvetví farmaceutické výrobky o 139,3 mil. EUR (+37%) a 3% prírastok výrobkov z gumy a plastov. Z pododvetvia chemických výrobkov, len pododvetvie mydlá, pracie a čistiace prostriedky dosiahli tržby o 28 % vyššie v porovnaní s rovnakým obdobím.

V ostatných odvetviach je zaznamenaný pokles tržieb, najviac však v odvetví chemikálií a chemických výrobkov a to až o 33 %. Z pododvetvia chemických výrobkov to boli najmä plasty v primárnej forme a odvetvie umelých vlákien, u oboch tržby poklesli  o viac ako 59 % za uvedené obdobie. Rafinované ropné produkty klesli o 15%, čo je však vo finančnom vyjadrení pokles o 403 mil. EUR,“ ilustroval vývoj R.Karlubík.

Počty podnikov dlhodobo klesajú

ŠÚ v 1.polroku 2023 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 276 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V porovnaní s minulým rokom je pokles o takmer 1 %. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti a vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 2. kvartáli 2023 spolu 47 podnikov, ich počet medziročne klesol o 4 %. V porovnaní s vlaňajším rokom nevznikol žiadny nový podnik. Počet podnikov však dlhodobo klesá.

Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne v 1.polroku 2023 znížila, a trh práce bol ochudobnený o približne 4 % zamestnancov. Vo všetkých odvetviach, je zaznamenaný pokles počtu zamestnancov. V chemickom a farmaceutickom priemysle SR pracuje celkovo 39 087 zamestnancov, čo predstavuje približne 10 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu.                                                                                        

Mzdy rástli,napriek poklesu pridanej hodnoty

Vysoká miera inflácie sa premietla do zvyšovania miezd aj v chemickom a farmaceutickom priemysle. Priemerná mesačná mzda v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne stúpla o takmer 9 % na  2 207 eur. Najvýraznejšie v odvetví chemikálií a chemických výrobkov. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 13 % oproti roku 2022. Najvyššiu priemernú mzdu dlhodobo vykazuje rafinérsky priemysel. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast od 7 až do 18 %.

,,Zároveň za prvých 6 mesiacov klesla pridaná hodnota, medziročne o 34 % v porovnaní s rokom 2022. Z hľadiska konkurencieschopnosti z dlhodobého hľadiska je nezdravý vysoký nárast miezd a vysoký pokles pridanej hodnoty. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladových dodávok poklesla o takmer 16 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022. Nárast bol zaznamenaný len vo farmaceutickom odvetví a to o 43 %.

Vysoké ceny energií budú pravdepodobne brániť poklesu inflácie v ďalšom období a Národná banka predpokladá, že sa dotiahnu na trhové ceny až o dva roky. Tretí kvartál 2023 bude pre chemický a farmaceutický priemysel náročný. Musí sa vysporiadať s cenami energií, infláciou a nízkym dopytom. A v nasledujúcich rokoch čaká priemysel výzva – jeho transformácia,“ uzavrel R.Karlubík.

Chémia je prvá na ceste k prechodu k cieľom Európskej zelenej dohody

CEFIC – Európska rada pre chemický priemysel,  víta uverejnenie cesty prechodu chemického priemyslu EÚ,   ktorú  27. januára 2023 zverejnila v Bruseli Európska komisia. Ide o prvú  správu svojho druhu,  ktorú ponúka  európsky priemysel a je plánom na dosiahnutie  cieľov Európskej zelenej dohody. Uvádza sa v stanovisku CEFIC pre média.

,,Európsky chemický priemysel  už   dlho  požaduje osobitný plán na podporu najväčšej transformácie vo svojej histórii; do roku 2050  sa chemické odvetvie EÚ  bude musieť stať klimaticky neutrálnym, obehové, digitalizovať svoje procesy  a prechod na bezpečné a udržateľné chemikálie.  Všetky tieto opatrenia si do  roku   2050 vyžadujú ďalšie investície vo  výške desiatok miliárd eur . A to všetko  sa musí stať vo veľmi napätom geopolitickom prostredí,“ konštatuje stanovisko CEFIC.

Prezident  CEFIC  Martin Brudermüller: „Dnes  sa dosiahol dôležitý míľnik na vzrušujúcej, ale náročnej ceste pre náš sektor k splneniu cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel     EÚ   už uskutočňuje svoju transformáciu, ale potrebujeme jasnosť, perspektívy a smerovanie,  ako sa k nemu dostať. Cesta transformácie  poskytuje nášmu odvetviu  jasnejšie  informácie o tom,  „ako“ a „kedy“. Úspešná realizácia  pomôže definovať budúcnosť nášho priemyslu v Európe na nadchádzajúce desaťročia. Sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou,  vládami členských štátov  a Európskym parlamentom, aby prispeli svojím dielom k tomu, aby sa tak stalo.“

200 opatrení, aby sa transformácia uskutočnila

Na ceste transformácie sa stanovuje takmer 200 konkrétnych opatrení,  ktoré majú inštitúcie EÚ, členské štáty a priemysel prijať, aby sa transformácia uskutočnila.    To by malo pomôcť ubezpečiť priemysel, že   Európa je miestom, kde môžu investovať svoje investície.

Chemický priemysel EÚ  podporuje Európsku  zelenú dohodu a má ambíciu  stať sa do roku 2050  klimaticky neutrálnym. Chemický priemysel poskytuje takmer 1,2 milióna priamych pracovných miest v celej Európe a zohráva kľúčovú úlohu pri ponúkaní riešení na dosiahnutie Európskej zelenej dohody.  Napríklad chemikálie sú kľúčovými komponentmi pre elektrické batérie na rozšírenie sortimentu elektrických vozidiel,  izolačných panelov a náterov, ktoré znižujú spotrebu  energie v budovách, a kompozitné materiály pre lopatky veterných turbín, ako aj mnoho ďalších dôležitých funkcií.

Vláda SR prisľúbila podporu 

Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR k tomu poznamenal: ,,Nevyhnutnosť transformácie európskeho chemického priemyslu na bezemisné prevádzkovanie bola aj témou rokovania slovenského premiéra Eduarda Hegera a delegácie CEFIC na čele s prezidentom Martinom Brudermüllerom v októbri 2022 v Bratislave. Predchádzal tomu okrúhly stôl slovenského chemického priemyslu s Martinom Brudermüllerom, generálnym riaditeľom CEFICu Marcom Mensinkom,  českým, rakúskym a maďarským prezidentom  asociácií chemického priemyslu a generálnymi riaditeľmi najvýznamnejších slovenských výrobcov v chemickom priemysle. CEFIC v spolupráci s národnými asociáciami vypracoval podmienky tohto prechodu vo forme dokumentu Chemical Transition Pathway, ktorý bol predložený Európskej komisii s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú finančnú a legislatívnu podporu.

Od národných vlád sa teraz očakáva, že vytvoria podmienky pre vypracovanie národných transformačných dokumentov. Takáto dlhodobá podpora je absolútnou podmienkou úspechu tohto procesu. Situáciu navyše komplikuje aj energetická kríza a jej dramatický vplyv na  ekonomiku a chemický priemysel v strednej Európe. Premiér E.Heger prisľúbil podporu pri takejto transformácii.“

Cesta transformácie pre chemický priemysel EU

Európska únia (27 štátov) je druhým najväčším výrobcom chemikálií na svete s tržbami v roku 2020 vo výške 499 miliárd EUR a chemický priemysel je štvrtým najväčším výrobcom. Európska produkcia celkovo predstavuje približne 7 % výroby podľa obratu (zdroj: CEFIC, 2022. Európsky chemický priemysel: životne dôležitá súčasť budúcnosti Európy. Fakty a čísla 2022).

Na trhu práce poskytuje 1,2 milióna priamych vysokokvalifikovaných pracovných miest a 3,6 milióna nepriamych pracovných miest, ako aj podporu približne 19 miliónov pracovných miest vo všetkých hodnotových dodávateľských reťazcoch Chemický priemysel EÚ má o 67 % vyššiu produktivitu práce, ako je priemer výroby. Predstavuje viac ako 20 % vývozu tovaru z EÚ a vytvára obchodný prebytok vo výške 36,4 miliardy EUR. Je tiež na svete druhým najväčším investorom do výskumu a inovácií (R&I) v chemickom priemysle s 9, 4 miliardami investovaných EUR ročne. Výroba a preprava chemikálií je energeticky náročná; priemysel však neustále inovuje, aby sa stal energeticky účinnejším a využíval nízkouhlíkové technológie.

Zníženie emisií vo všetkých odvetviach

Chemický priemysel EÚ je tretím najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o emisie oxidu uhličitého (CO2) (920 Mt (COv roku 2020), za cementom a  oceľou, čo znamená, že palivo v chemickom priemysle  sa používa skôr ako surovina než ako zdroj energie. Ako sa zdôrazňuje v príspevku Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC),  je potrebné okamžité zníženie emisií vo všetkých odvetviach.  V scenári nulovej bilancie emisií IEA do roku 2050 sa predpokladá jasné zníženie emisií CO2 z primárnej chemickej výroby.

V tejto súvislosti chemický priemysel EÚ už dosiahol pokrok. Napriek zvýšeniu výroby o viac ako 47 % sa emisie skleníkových plynov z chemickej výroby v EÚ-27 znížili o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zatiaľ čo spotreba energie v chemickom priemysle EÚ-27 klesla o 21 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 predstavujú ďalší dôležitý krok.

V Bruseli sa zišlo 34 renomovaných profesorov chémie a 21 mladých vedcov

V bruselskom hoteli Metropol sa 30. mája 2022 zišlo 34 najlepších európskych profesorov chémie, vrátane dvoch laureátov na Nobelovu cenu a 21 doktorandov z celej EÚ, aby znovu vytvorili ikonickú fotografiu, ktorá vznikla v roku 1927 počas Medzinárodnej konferencie o elektrónoch a fotónoch v Solvay. Táto svetoznáma fotografia predstavuje najlepších vedcov tej doby, vrátane Marie Curie-Skłodowskej a Alberta Einsteina. Zhromaždením si pripomenuli 50. výročie založenia Európskej rady chemického priemyslu (Cefic). Informuje o tom tlačová správa Cefic, ktorú masmédiám poskytla Ing. Silvia Surová, generálna sekretárka Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

K profesorom a nádejným mladým vedcom sa počas podujatia pripojilo aj 25 generálnych riaditeľov a hlavných technických riaditeľov (CTO) popredných európskych výrobcov chemikálií. Usilujú sa o posilnenie spojenectva medzi vedou a podnikmi, s cieľom zabezpečiť aby si vedecký pokrok a inovácie našli cestu na trh a prispeli k agende EÚ v oblasti Zelenej dohody.

 Mladá generácia

Dr. Martin Brudermüller, prezident Cefic a generálny riaditeľ spoločnosti BASF uviedol: „Som nadšený, že dnes môžem byť obklopený najlepšími svetovými chemikmi a mimoriadne talentovanými mladými výskumníkmi z celej Európy. Mladá generácia bude definovať budúcnosť chemických inovácií v Európe a tým aj úspešnosť Zelenej dohody EÚ. Inovácie máme v krvi: chemický priemysel EÚ je druhým najväčším svetovým investorom do výskumu a inovácií v oblasti chemických látok s rozpočtom viac ako 9 miliárd EUR, ktoré každoročne idú na výskum. Spolupráca so súčasnou a budúcou generáciou vedcov je pre budúcnosť Európy nesmierne dôležitá.“

Doktorant Branislav Šulgan (Slovenská republika) k tomu povedal: „Chemický priemysel sa v súčasnosti blíži ku kľúčovému míľniku transformácie smerom k rozvoju udržateľnosti a ekologických perspektív. Podujatie Honour Science & Chemistry (Česť vede a chémií) poskytuje skvelú príležitosť predstaviť cestu pre budúce inovácie, založené na synergii entuziazmu a šikovných nápadov mladej generácie vedcov, v kombinácii so skúsenosťami a znalosťami najlepších svetových chemikov a profesorov. Zvládnuť budúce výzvy a vytvoriť ducha poctivej produktívnej práce je možné pomocou rovnováhy medzi odborným prístupom a úzkou spoluprácou, spojenou s diplomatickou trpezlivosťou všetkých zúčastnených vedcov.”

 Spolupráca ako riešenie výziev

Profesor Ben L. Feringa, laureát Nobelovej ceny za chémiu za rok 2016, povedal.: „Som rád, že sa môžem podieľať na tejto iniciatíve, pretože je skvelé spojiť priemysel, vedeckú komunitu a študentov. Tieto tri skupiny budú musieť spolupracovať, aby našli najlepšie riešenia pre veľké výzvy. Nadšenie a odhodlanie študentov ma napĺňa hrdosťou a dáva mi dôveru, že sa dosiahne veľký pokrok smerom k udržateľnejšiemu svetu. Tieto mladé hviezdy budú formovať budúcnosť chémie a budú sa tešiť z toho, že pretvárajú vedu na dokonalosť!“

Podujatia sa zúčastnil aj prof. Ing. Viktor Milata, DrSc. z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave a prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky Ing. Roman Karlubík, MBA.

Základné informácie o konferencii Solvay 1927

Solvayovské konferencie, založené belgickým priemyselníkom Ernestom Solvayom v roku 1911, boli považované za zlomový bod vo svete fyziky. Konferencie sa konali v Bruseli a boli venované významným otvoreným problémom vo fyzike aj chémii.  Najznámejšou konferenciou bola piata Solvayova medzinárodná konferencia o elektrónoch a fotónoch v októbri 1927. Stretli sa na nej najvýznamnejší fyzici sveta, aby diskutovali o novo formulovanej kvantovej teórii. Vedúcimi osobnosťami boli Albert Einstein a Niels Bohr. 17 z 29 účastníkov bolo alebo sa stalo nositeľmi Nobelovej ceny, vrátane Marie Curie, ktorá jediná z nich získala Nobelovu cenu v dvoch samostatných vedeckých disciplínach.

Navrhované nové chemické právne predpisy EÚ prinesú zmeny

Navrhované nové chemické právne predpisy EÚ postavia štvrtý najväčší výrobný priemyselný sektor v Európe na dôležitú križovatku. Bude nasledovať významný dopad na ďalšie priemyselné a spracovateľské sektory

Vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu vyzvali 2.decembra 2021 Európsku komisiu, aby bezpodmienečne aktívne spolupracovala na vytvorení chemického Plánu transformácie priemyslu EÚ. Cieľom je finančná podpora zabezpečenia rozsiahlych investícií potrebných na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody (Green Deal ). V prípade prijatia týchto predpisov by mohlo  byť z trhu vylúčených až do 12000 chemických produktov. Čo predstavuje  až 25-40 % z celkového portfólia chemických výrobkov spracovávaných v chemickom a následných priemysloch EÚ.  Išlo by  o zásadný zásah do priemyselného sektora EÚ. Jeho dopady sú obrovské, keďže náhrady ako produktov tak ani ich nových výrobných technológií nie sú v súčasnosti známe a dostupné. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Očakáva sa, že najvýraznejšie budú ovplyvnení následní užívatelia,  predovšetkým  výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a  farieb, pracích a čistiacich prostriedkov a kozmetiky. Na splnenie výziev Európskej zelenej dohody potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu. V slovenských podmienkach to znamená, že budú zasiahnutí hlavne subdodávatelia automobilového priemyslu. Chemický sektor v SR by preto musel  nahradiť   veľké množstvo chemických  látok, ktoré by  spadli  do navrhovaných nových kategórií nebezpečnosti, menej nebezpečnými dostupnými alternatívami. Paradoxne zatiaľ nepanuje zhoda na definícii metód, na základe ktorých sú tieto látky označené ako potenciálne nebezpečné, ani medzi samotnou Európskou Chemickou agentúrou a Európskym Parlamentom. Tieto zatiaľ nepodložené návrhy by si vyžiadali   obrovské dodatočné náklady a investície a samozrejme veľký negatívny dopad na zamestnanosť v celej EÚ,“ povedal R.Karlubík.

Podkladom je štúdia s údajmi od 100 európskych spoločností

Práve  závažnosť zmienených dopadov si vyžiadala formuláciu uvedenej Výzvy / apelu na Európsku komisiu ktorá  nasleduje po zverejnení prvej zo série štúdií ekonomických a obchodných vplyvov Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok (CSS), ktoré pre Európsku radu pre chemický priemysel (Cefic) vypracovala nezávislá ekonomická poradenská spoločnosť Ricardo Energy & Environment. Údaje, pochádzajúce od viac ako 100 európskych chemických spoločností, sa použili  ako vstupné pre hodnotenia vplyvov novo navrhovaných nariadení CLP a REACH, dvoch hlavných predpisov EÚ týkajúcich sa chemických látok, ktoré vykoná Európska komisia.

Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu k tomu uviedol: „Chemický priemysel EÚ podporuje ciele Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok a sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou a členskými štátmi EÚ na dosiahnutí v nej stanovených politických cieľov, tak ako už dlhodobo pracujeme na klimatickej transformácii nášho odvetvia. Výsledky prvej zo série štúdií  však  ukazujú, že máme pred sebou obrovskú výzvu. Aby sa naše odvetvie mohlo zmeniť, potrebuje nový  Plán transformácie chemického priemyslu. Vyzývam preto európskych tvorcov politík a vlády členských štátov EÚ, aby s nami spolupracovali a premenili CSS na skutočnú  a reálne dosiahnuteľnú stratégiu rastu a inovácií.“

Zaradených až 12 000 látok

Podľa prvej štúdie by do rozsahu pôsobnosti dvoch pripravovaných legislatívnych návrhov – zmien nariadenia o klasifikácii, balení a označovaní látok a zmesí (CLP) a uplatňovania všeobecného prístupu riadenia rizík (GRA) mohlo byť potenciálne zaradených až 12 000 látok. Zo štúdie tiež vyplýva, že tieto látky by mohli za určitých podmienok  pokrývať dokonca až 43% celkového obratu európskeho chemického priemyslu samozrejme so zásadným dopadom na ďalšie priemyselné sektory ktoré chemické produkty spracovávajú čiže v podstate celý priemysel od agrosektoru, stavebníctvo, automobily,  až po kozmetiku.

Po aplikácii viacerých váhových faktorov na zohľadnenie neistoty týkajúcej sa definícií a kritérií v CSS dospeli konzultanti k záveru, že najpravdepodobnejšie zasiahnuté portfólio produktov by sa malo rovnať minimálne 28% odhadovaného obratu odvetvia.

Konzultované spoločnosti uviedli, že približne jedna tretina produktov tohto najpravdepodobnejšie zasiahnutého portfólia na úrovni 28% by potenciálne  mala byť nahradená alebo preformulovaná. Schopnosť spoločností nahradiť potenciálne ovplyvnené produkty je otázna  a v značnej miere závisí od podrobných ustanovení v pripravovaných nariadeniach, od uskutočniteľnosti opatrení z technického a ekonomického hľadiska, od podpory EÚ a predovšetkým od reakcie zákazníkov na nahradené alebo preformulované produkty.  Očakáva sa, že najvýraznejšie ovplyvnení následní užívatelia budú výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a  farieb, pracích a čistiacich prostriedkov, kozmetiky  a agrochemikálií.

Úlohy chemického priemyslu

,,Úlohou chemického priemyslu je dodávať následným užívateľom dôležité materiály, ktoré podporujú plnenie cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel EÚ je hlavným dodávateľom všetkých výrobných odvetví ako aj základných a strategických hodnotových reťazcov vrátane farmaceutických výrobkov, elektroniky, batérií pre elektromobily a stavebných materiálov. Zamýšľané zmeny, ktoré prináša CSS, spôsobia „domino- efekt“ v mnohých hodnotových reťazcoch, ktoré závisia od chemického priemyslu,“ povedal M.Brudermüller.

Z ekonomickej analýzy vyplýva, že aj pri zohľadnení výnimiek bude čistý dopad stále vysoký. Bez ohľadu na vybraný scenár by podľa tejto štúdie do roku 2040 čistá trhová strata mohla dosiahnuť výšku najmenej 12 % portfólia chemického odvetvia.

Vzhľadom na to, že zatiaľ boli hodnotené len dve z opatrení navrhnutých v CSS, je jasné že kumulatívny vplyv všetkých ostatných zmien navrhovaných stratégiou bude väčší. Skúmaný nebol ani účinok, aký by tieto zmeny mohli mať na export chemikálií z EÚ, čo by mohlo celkový dopad výrazne zvýšiť.

 „Chemický priemysel bol vždy poháňaný inováciami, vášňou pre nové technológie a podnikateľským duchom. Výsledky tejto štúdie naznačujú, že úsilie v hľadaní náhrad ktoré je prítomné v celom odvetví, môže priniesť ovocie v podobe naplnenia cieľov stanovených v Stratégii pre udržateľnosť chemikálií. Existuje však veľká neistota, pokiaľ ide o spôsob akým podniky ktoré sú súčasťou hodnotového reťazca môžu dosiahnuť tieto ciele v súčasnom právnom rámci. Náš priemysel potrebuje predvídateľný rastový rámec pre ekonomické investície na nasledujúce dve desaťročiach. Aby sme mohli splniť mnohé výzvy Európskej zelenej dohody, potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu,“ informoval  M.Brudermüller.

Slovensko potrebuje plán a harmonogram postupu

,,Navrhovaný Plán transformácie chemického priemyslu by mal predovšetkýmčo najskôr  jasne definovať rozsah zmienených látok ktoré majú byť nahradené. Predovšetkým však odpovedať na otázku  na základe akých kritérií, tak aby sa novo vyvíjané látky mohli týmto kritériám vyhnúť. Tiež by mal zahŕňať reálny časový harmonogram a opatrenia, ktoré umožnia odvetviu vyvinúť substitúcie, odskúšať ich účinnosť a bezpečnosť u zákazníkov, vypracovať ich technológie výroby a zrealizovať investície, čo je v tak krátkom čase necelých 20 rokov takmer nereálne. Preto sa musí  zamerať  na tie produkty, v prípade ktorých by tieto náhrady mohli byť dostupné ako prv. Zároveňje absolútne nevyhnutné, aby boli sformulované odpovede na všetky s tým súvisiace otázky zo strany EU a vytvorená adekvátna, masívna finančná podpora. Samozrejme sa dá v negatívnom prípade očakávať dopad na HDP každej krajiny EU, nevynímajúc Slovensko, kde chemický priemysel tvorí každoročne cca 12-15%  HDP,“ povedal R. Karlubík

Plán by mal stavať na osvedčených a zaužívaných prístupoch, ako je napríklad hodnotenie rizík podľa nariadenia REACH. Na vytvorenie trhu pre tieto nové formulácie a chemické látky budú potrebné stimuly v kombinácii so zvýšeným presadzovaním nariadenia REACH a právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov určených na dovoz. Balík by tiež mal byť doplnený silným inovačným programom zameraným na urýchlenie vývoja bezpečných a udržateľných alternatív. Plán transformácie by sa rovnako mal zaoberať aj ďalšími tromi hľadiskami transformácie, ktorými musí chemický priemysel prejsť. Klimatickou neutralitou, digitalizáciou a prechodom na obehovú ekonomiku.

Chemický a farmaceutický priemysel ovplyvnila vo veľkom pandémia, niektorých aj pozitívne

Protipandemické opatrenia súvisiace s ochorením Covid-19 mali počas roka 2020 zásadné dopady na mnohé podniky chemického a farmaceutického priemyslu v SR. Odrazilo sa to v nerovnomernom vývoji rôznych segmentov tohto odvetvia, niektoré klesli, iné narástli.  Celkovo slovenské chemické a farmaceutické podniky zaznamenali za celý minulý rok významné zníženie tržieb. Kým za rok 2019 zaznamenali celkové tržby 9,921 mld EUR, v roku 2020 to bolo už iba 8,349 mld EUR. Medziročný pokles predstavuje zníženie o 15,84%. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Pandémia bola impulzom na preladenie výrob a zameranie sa na výrobu produktov potrebných pre zvládnutie šírenia nového koronavírusu. Naše spoločnosti prešli tento rok obrovským záťažovým testom. Hraničné obmedzenia, zákazy cestovania a zatváranie výrobných závodov odhalili slabé miesta priemyslu. Dopad na výrobu sme pocítili už v druhom štvrťroku 2020, keď došlo k výrazným pandemickým opatreniam zo strany vlády a od prepuknutia choroby na Slovensku sa zastavila výroba a s ňou aj niektoré chemické závody. Celkovo v chemickom a farmaceutickom priemysle zaznamenal ŠÚ SR prepad tržieb v druhom štvrťroku, v porovnaní s prvým štvrťrokom o 27,4%, v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 bol prepad tržieb až o 30,1%,“ konštatuje R.Karlubík.

Úzka previazanosť s automobilovým priemyslom

Dodáva, že celoročne utrpel výraznejším poklesom tržieb sektor výroby plastov v primárnej forme (-21,69%) a sektor výrobkov z plastov a gumy (-12,84%), čo je znakom úzkeho previazania týchto odvetví s automobilovým priemyslom. Výrazný pokles celoročných tržieb zaznamenal ŠÚ SR aj v odvetví rafinovaných ropných produktov (-25,37%). Tento sektor sa v druhom štvrťroku 2020 prepadol o 32,5% z hľadiska tržieb a do konca roka nastala jeho revitalizácia len pozvoľna.

,,Ak bol tento rok jeden víťaz, bol to trh s dezinfekčnými prostriedkami. Najväčší nárast zaznamenalo odvetvie výroby mydiel, pracích, čistiacich a parfumovaných prostriedkov oproti minulému roku o 30,1%. Dopyt po dezinfekčných prostriedkoch na ruky a ďalších dezinfekčných výrobkoch viedol mnoho spoločností k presmerovaniu zdrojov na uspokojenie dopytu. Mierne sa zvýšili tržby v odvetví farmaceutických výrobkov a prípravkov (+2,64), v rámci roka najmä v druhom kvartáli. Dopyt zrejme súvisel s výraznejším odbytom voľnopredajných liekov a výživových doplnkov a snahou populácie o podporu imunity počas nástupu pandémie. V celosvetovom meradle je možné do budúcna očakávať, že úlohu v tržbách vo farmaceutickom sektore zohrajú aj vakcíny proti Covid-19,“ vyzdvihuje R.Karlubík.

Upozornil aj na to, že výraznejšie stúpol aj dopyt v odvetví umelých vlákien. V druhom štvrťroku 2020 sa dopyt odzrkadlil v tržbách, ktoré stúpli o 52,6% oproti prvému štvrťroku. Priemysel prehodnotil svoj model a rýchlo sa preorientoval a zameral na výrobu ochranných pomôcok a rúšok. Napriek tomu vlani celoročne skončilo celé odvetvie umelých vláken so znížením tržieb oproti roku 2019 o 8,13%.

Rok 2020 poznamenali straty, znižovanie počtu pracovných miest, platy sa neznížili

Znižovanie počtu zamestnancov oproti 2019 sa dotklo aj chemického priemyslu. Najvýraznejšie v odvetví plastov (12,8%)  a prekvapivo aj v odvetví umelých vlákien (14%) a to napriek výraznejšiemu dopytu po ich produktoch v 2.štvrťroku 2020 a nie tak výraznému prepadu tržieb oproti roku 2019. Celkovo bol trh práce ochudobnený o 4,2% zamestnancov v oblasti chemického priemyslu.

Priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu v SR medziročne v roku 2020 stúpla o 1,46%, na 1607 EUR. Najvýraznejšie a zároveň očakávane v odvetví s dezinfekčnými prostriedkami. Zamestnanci si polepšili o 11,5% oproti roku 2019. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast o 1-2%, čo kopíruje mieru inflácie.

Šanca byť odolnejší a udržateľnejší

,,Rok 2021 otvára bránu novým možnostiam, revitalizácia podporuje potrebu rýchleho schválenia a vykonania plánu hospodárskej obnovy EÚ, čo bude hlavnou témou. Spoločnosti tiež čaká otázka o stratégií udržateľnosti a uhlíkové clo. Budúcnosť si bude vyžadovať prechod k zelenším cestám. Zotavenie sa z krízy Covid-19 však bude ešte chvíľu trvať. Druhá vlna Covid-19 je vážna a bude mať v nasledujúcich mesiacoch vplyv aj na chemický priemysel,“ uzatvára R.Karlubík.

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.