Slnečné kolektory sa vyplatia aj keď máte iný zdroj tepla

Teplo pre potreby v dome je najčastejšie vyrábané spaľovaním zemného plynu, biomasy (kusové drevo, pelety, brikety,….) alebo premenou elektrickej energie na teplo. Tieto palivá sú považované za primárny zdroj tepla a pri správnom návrhu zariadenia dokážu pokryť celú potrebu tepla v dome na vykurovanie, i ohrev vody, bez ďalších technológií. Solárny termický systém je však veľmi vhodný doplnok pre každý primárny zdroj tepla a prináša výhody v rôznych formách. Odľahčuje zdroj, šetrí financie a v neposlednom rade aj čas. Informuje o tom Ondrej Dobrocký, vedúci technického úseku THERMO|SOLARU.

Solárne zariadenie ako doplnok k plynovému primárnemu zdroju

Podľa údajov SPP je na Slovensku plynofikovaných 77% z celkového počtu obcí, v ktorých žije až 94% všetkých obyvateľov Slovenska. Dostupnosť a možnosť zriadenia plynovej prípojky je teda na Slovensku veľmi dobrá. Čo teda môže okrem čiastočnej nezávislosti od plynu ponúknuť v tomto prípade solárny systém?

,,Solárny systém bez toho, aby ste museli zapnúť plynový kotol, zabezpečí teplú vodu približne od apríla do októbra. V období, keď nie je vyžadované vykurovanie domu, nemusíte spaľovať plyn na ohrev vody. Počas priemerného roku vyrobí solárny systém zhruba 1 500kWh (pri 2 kolektoroch typu TS 300) alebo 2000kWh tepla (pri 3 kolektoroch TS 300). Tým sa ušetrí energia, ktorá by sa musela inak získať spálením plynu. Cenu plynu za 1m3 a prepočet na 1 kWh si každý môže zistiť podľa svojej vyúčtovacej faktúry od dodávateľa. Ďalšie plus solárneho systému, v spojení s plynom, je nepriame predĺženie životnosti kotla. V čase keď kotol nemusí ohrievať teplú vodu, šetrí sa samotný ohrievač, jeho horáky, výmenníky, obehové čerpadlá,“ hovorí  O.Dobrocký.

Solárne zariadenie  ako doplnok ku kotlu na biomasu

Kotol na drevnú biomasu patrí spomedzi spomínaných zdrojov tepla k najmenej komfortným. Pri porovnaní komfortu prevádzky kotlov na biomasu jednoznačne vedú kotly na pelety. Kto si môže palivové drevo pripraviť svojpomocne z lesa má bezkonkurenčnú cenu, ale prácnosť je veľmi vysoká (pílenie, štiepanie, nakladanie, nosenie, doprava).

,,Aj tu sa nájde priestor aspoň čiastočne sa odbremeniť od fyzicky namáhavej prípravy inštaláciou solárneho systému a aj tu (ako pri plyne) ušetríme palivo na prípravu teplej vody. Navyše pri dreve nie sme nútení pred tým, ak sa chceme osprchovať, utekať zakúriť do kotla aj počas leta. Často sa totiž stáva, že kvôli šetreniu nákladov na pomerne drahú elektrickú energiu, si ľudia radšej zakúria ešte i v lete. Paradoxne vtedy, keď je slnečného žiarenia na rozdávanie,“ upozorňuje O.Dobrocký.

Dodáva, že pre solárny systém v spojení s biomasovým zdrojom platí to isté, čo pri ostatných zdrojoch: Ušetrené palivo, ušetrená náročná práca s prípravou, ušetrené kotly a čerpadlá a v neposlednom rade ušetrený čas.

Solárne zariadenie  ako doplnok k elektrickému kúreniu

Elektrická energia je svojou univerzálnosťou využiteľná v širokom spektre aplikácií. Vykurovanie domu a príprava teplej vody pomocou tepelného čerpadla je energeticky najlepšou formou elektrického vykurovania. Prečo by ste si dávali solárny systém k tepelnému čerpadlu  a investovali, keď už máte postarané o teplú vodu aj teplo?

,,Počas vykurovacej sezóny je tepelné čerpadlo v prevádzke v podstate nepretržite a otázka ohrevu vody je len prepnutie trojcestného ventilu a čerpadlo to nijak zvlášť nezaťažuje. Ale pre ohrev vody v lete sa čerpadlo spúšťa na kratší čas, aby zabezpečilo teplú vodu a po nahriatí sa vypne. Prípadne sa na ohrev vody využije len priamo výhrevná elektrická špirála s výkonom 2 kW a viac. Každý kompresor má stanovenú životnosť na určitý počet motohodín, niektoré ju s prehľadom presiahnu a niektoré začínajú dosluhovať po jej dosiahnutí. Záruka na tepelné čerpadlo je poskytovaná zväčša 5 rokov, výnimočne dlhšia. Výmena kompresora v tepelnom čerpadle je pritom otázkou niekoľko tisíc eur. Prečo túto životnosť nepredĺžiť?, pýta sa O.Dobrocký.

A odpovedá: ,,Pri inštalácii solárneho systému aj tu ako pri iných zdrojoch platí – šetríte primárny zdroj tepla a tým nepriamo predlžujete jeho prevádzkovú životnosť. Okrem toho ušetríte elektrickú energiu, ktorú by inak spotrebovalo na ohrev tepelné čerpadlo.“

Investícia s dlhodobým úžitkom

Solárny systém nie je zariadenie na rok ani dva, ako sme v poslednej dobe zvyknutí pri spotrebnej elektronike. Pri slnečných kolektoroch THERMO|SOLAR razí inú filozofiu. Na svoje výrobky dáva záruku 12 rokov a ich životnosť je viac ako 30 rokov.

,,Počiatočná investícia do solárneho termického systému nie je malá. Na ilustráciu, trojkolektorový systém s 300 l zásobníkom s kvalitnými komponentmi  sa pohybuje v cene 4 100 až 4 500 EUR. Pri dvojkolektorovom systéme s 200 l zásobníkom je cena v rozmedzí 3 500 až 3 800 EUR. Je to orientačná cena na kľúč vrátane montáže, kompletného materiálu a uvedenia do prevádzky.  Presnú kalkuláciu pre váš prípad si nechajte vypracovať u niektorého z našich montážnych partnerov, ktorých nájdete na www.thermosolar.sk v záložke partneri,“ upozorňuje O.Dobrocký.

Poukazuje i na možnosť využitia štátnej podpory z národného programu Zelená Domácnostiam II, ktorá môže byť až do výšky 1 750 EUR na systém. Bližšie informácie o tomto podpornom dotačnom programe sa dozviete na webovej stránke www.zelenadomacnostiam.sk.

Prevádzka solárneho termického systému

Solárny systém je v podstate bezúdržbový systém riadený svojim vlastným regulátorom na základe nastavených podmienok. Regulátor sleduje a vyhodnocuje teploty a stavy jednotlivých funkčných prvkov systému a v prípade potreby zopne obehové čerpadlo, upravuje otáčky čerpadla, prepne trojcestný ventil a podobne. V závislosti od zložitosti solárneho systému a počtu solárnych okruhov môže byť tento regulátor jednoduchý, ktorý riadi len jedno zariadenie alebo sofistikovanejší, ktorý riadi niekoľko zariadení súčasne. Systém pracuje v plnej automatike.

Užívateľ si môže na displeji sledovať aktuálne stavy a v prípade, že spozoruje neštandardné správanie systému, kontaktuje svojho dodávateľa. Pravidelné intervaly údržby systému je možné individuálne dohodnúť s dodávateľom systému, všeobecne je daný len interval výmeny teplonosnej kvapaliny na každých 8 až 10 rokov prevádzky a náklady na takúto výmenu kvapaliny pri bežnom trojkolektorovom systéme sú zhruba 100 EUR.